Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Som hrozne závistlivá osoba - no nie navonok. Neznášam, keď moji priatelia získajú niečo, čo chcem ja. Stále ma hnevá, že keď sme vyrastali, môj brat mal väčšiu pozornosť rodičov. Tajne sa teším z toho, keď sa ľuďom, ktorým všetko vychádza, niečo nepodarí.
Cítim sa pre to všetko ako hrozná osoba a podvodníčka. Moji priatelia by však povedali, že som milá a starostlivá, no napriek tomu ma hlboko vnútri rozhorčujú. Cítim sa dobre, keď to všetko môžem priznať, hoci to zo mňa robí zlého človeka.
Odpoveď: Hovoríte o sebe ako o zlej osobe. No silno bojujete, aby ste boli navonok láskavá, hoci vnútri trpíte. To mi znie skôr ako dobrá vlastnosť. Svojho brata používate ako jeden z príkladov, ale predpokladám, že vaša rodinná minulosť hrá v tomto celom pravdepodobne oveľa väčšiu rolu.

Mnohí z nás majú niekedy závistlivé a žiarlivé pocity aj voči ľuďom, ktorých zbožňujeme. Ich trvanie, intenzita a frekvencia existujú v rámci spektra a niektorí ľudia sa stanú ich obeťou častejšie než iní.
Váš sklon podľahnúť im sa mohol stať závažným z mnohých dôvodov, tak ako existuje nespočetné množstvo dôvodov pre vznik depresie, úzkosti, hnevu či fóbie z majonézy.
Priznať si to je dobrý prvý krok, rovnako ako to, že mi budete veriť, že to z vás nerobí zlého človeka. Budete však musieť viac pátrať po koreňoch tohto problému a spracovať ho, ak sa chcete cítiť lepšie. Pomôcť by vám mohol odborník.
- - -
Otázka: Existuje nejaký vhodný spôsob, ako začať rozhovor s rodičmi o tom, že by už viac nemali šoférovať? Moja mama nikdy nebola dobrá šoférka, no vo veku 82 rokov sa už o ňu bojím, keď ide na cestu.
Ľahko ju niečo vyruší, jej reflexy už nie sú také dobré a tiež sa jej horšie hýbe hlavou a krkom, keď sa potrebuje rozhliadať pri cúvaní. Viem, že to bude zaujatá konverzácia a som smutná z toho, že stratí časť svojej slobody, ale nemôžem dovoliť, aby bola sama sebe nebezpečná.

Odpoveď: Nebezpečná sama sebe a všetkým ostatným v rámci premávky! Čím skôr túto tému vytiahnete, tým lepšie. Určite nechcete rozhovor začínať až vtedy, keď sa stane nejaká nehoda alebo čosi horšie.
Ak potrebujete podporu a oporu, všeobecný lekár vašej mamy by mohol byť schopný jej navrhnúť kontrolnú prehliadku. No je na vás, či prídete práve s týmto. Choďte do debaty s empatiou a jasným zámerom.
Pripravte si plán na to, aby ste jej pomohli zminimalizovať dôsledky nastávajúcich zmien: Ak nebude viac šoférovať, ako sa dostane do bodu A, B a C? Čím lepšiu logistickú pomoc jej ponúknete, tým lepšie. Nechajte jej priestor aj na rozprávanie, pretože ak sa bude cítiť vypočutá, bude to pre ňu jednoduchšie.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.