Keď sa povie stres, väčšina ľudí si predstaví niečo negatívne. Zhon v práci, problémy v živote, pocit, že ste pod tlakom.

Stres nemusí byť vždy iba zlý, primárne ho treba chápať ako prirodzenú reakciu, ktorú si telo vyvinulo, aby vedelo podať výkon v záťažovej situácii. Ide o dobre známy systém "bojuj alebo uteč", ktorý sa objaví, keď sa človek potrebuje dostať z nebezpečia.
Organizmus, presnejšie nadobličky, vtedy vylučujú hormóny adrenalín a kortizol. Problém nastáva, ak kortizol, známy ako stresový hormón, prestane pracovať tak, ako by mal, prípadne sa ho v organizme nachádza priveľa.
Ako to funguje
Spomínaná záťažová situácia predstavuje moment, v ktorom telo reaguje na nebezpečenstvo. Vyplavené hormóny majú človeku čo najrýchlejšie pomôcť sa z neho dostať. Adrenalín nás napumpuje energiou, aby sme mohli utiecť. Zvyšuje pulz, krvný tlak, rozširujú sa nám zreničky a má vplyv aj na svalstvo, ktoré v takejto chvíli potrebuje pracovať, aby človek prežil.
Kortizol funguje trochu komplexnejšie. Jeho úlohou je vo všeobecnosti napríklad kontrolovať hodnoty cukru v krvi, regulovať metabolizmus či vyrovnávať hodnoty soli a vody. V akútnej stresovej situácii vplýva na niektoré systémy v tele, ktoré by mohli útek či útok znemožniť, ako napríklad tráviaci alebo imunitný. V konečnom dôsledku však telu pomáha vysporiadať sa so stresom, ktorým si prechádza.
Za normálnych okolností platí, že len čo sa človek dostane z nebezpečnej situácie, hladiny stresových hormónov sa opäť znížia a telo sa dostáva do normálneho stavu. Iný prípad je však chronický stres.
Čo sa deje pri chronickom strese
V bežnom živote sa zväčša deje iba ojedinele, že by bol človek v bezprostrednom ohrození života.