Keď varí žena: Pri pečení si luxus improvizácie nikto príčetný nedovolí

Vôňa variacej sa fazule, na stenách olejová maľovka z päťdesiatych rokov. Z rádia sa ozýva dokonale modulovaný hlas moderátorky Slovenského rozhlasu. Moja babi so starostlivo vyčesanými vlasmi stojí pri kredenci a na linke šikovne krája domáce rezance.

Dávala ich do poctivej fazuľovice „na sladko“ a ja som zbožňovala, že na jazyku nie sú také hladké ako tie kupované, ale cítiť na nich drsný povlak múky. Tie rezance boli dôkazom jej lásky, toho, že to dobré sa neoplatí odbiť rýchlym riešením z obchodu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Keď varí muž: Naučte sa skrotiť lepok, upečiete krehký korpus aj vláčne buchty Čítajte 

Moja babi robila najlepšie palacinky na svete: puristi by možno nadvihli obočie, ale riedila ich vodou, aby sa tenučké cesto nádherne rozlievalo po panvici. Babi bola aj kráľovnou rezov.

Jej špičkový kúsok sa ironicky nazýval „rýchly koláč“, bleskové však na ňom nebolo nič. Orechové pláty cesta potrebovali svoj čas, rovnako tak aj dôkladne vymiešaný kávový krém, o domácom ríbezľovom džeme ani nehovoriac.

Keď som ešte bola prekladateľkou na voľnej nohe a moje dni neraz tvorili osemnásťhodinové šichty naplnené výhradne mentálnou činnosťou, zvykla som si ordinovať záchranné psychohygienické seansy. Napríklad som vlastnoručne mágala cesto na bryndzové pirohy, pretože dotyk s mäkkou hmotou upokojuje myseľ a má priam liečebné účinky.