Odborníci z oblasti detskej psychológie či modernej klinickej logopédie sa každodenne pasujú s problematikou vývinových porúch.
Terapeutka Katarína Sipos: Ak chcete vedieť, aký má dieťa problém, pozrite sa na rodičov Čítajte Rodičia detí, ktoré majú oneskorený alebo narušený vývin reči, po čase vedia, ako majú s dieťaťom komunikovať, na čo si dávať vo svojom prejave pozor, ako majú klásť otázky, akým tempom reči sa majú dieťaťu prihovárať.
No vedia, že to nestačí. Ich dieťa sa neposúva dopredu tak, ako by sa očakávalo. Hľadajú hlbšiu a komplexnejšiu pomoc a pýtajú sa na dôvody, prečo má ich dieťa takéto ťažkosti. Tu prichádza na rad potreba komplexného prístupu, ktorým sa čoraz častejšie zaoberajú odborníci aj na Slovensku.
Jedine komplexným stimulovaním všetkých oblastí týkajúcich sa psychomotorického vývinu dieťaťa možno zabrániť jeho ťažkostiam a ich prerastaniu do závažnejších problémov, ktoré človeka môžu ovplyvniť aj v dospelom veku.
Sluchové spracovávanie
Sluch je základným predpokladom pre rozvoj reči. Mozog umožňuje dieťaťu rozpoznávať a reprodukovať zvuky, ktoré počuje a zabudovať si ich do vlastného repertoáru. Postupne sa formuje jazyk. Zachytávanie rečových a jazykových informácií prebieha za ideálnych okolností prostredníctvom pravého ucha.
Zabezpečuje sa tak priamy prenos do rečového centra v ľavej hemisfére. Ak dochádza k zachytávaniu sluchových informácií s preferovaním ľavého ucha, tieto podnety prechádzajú najprv do pravej hemisféry a odtiaľ do ľavej.
Tento prechod trvá síce „iba“ desať milisekúnd, avšak z hľadiska efektivity spracovávania sluchových a rečových informácií spomaľuje výkon. Deti tak často nezachytia časť vety alebo slova, prípadne majú oneskorené reakcie na slovné inštrukcie.
Zrak prichádza neskôr
Vnímať a koncentrovať sa zrakom začínajú deti po štvrtom mesiaci života. Reflex pohybu očí je vrodený, no ak nie je stimulovaný, napríklad určitým predmetom v ich zornom poli, dieťa ho dokáže využívať oneskorene.
Na stimuly odpovedá oneskorene vizuálne, no ťažšie ich spracováva aj sluchom.
Odpoveďou na stimuly je aj sanie, ktoré je dôležité pre rozvoj pohybov sánky a čeľuste a pre rozvoj artikulácie. Aj takto v praxi vyzerá fakt, že v našom tele všetko so všetkým súvisí.
(zdroj: Fotolia)Neuromotorický systém a reč
Ak dieťa dostatočne neovláda kontrolu svojej rovnováhy, motorických zručností a primitívnych reflexov, môže sa to priamo odraziť v jeho reči. Aj reč veľmi úzko súvisí s motorikou. Ide o jemnú motoriku, ktorej vo vývine predchádza hrubá motorika.
Je teda logické, že ak dôjde k odchýlkam vo vývine hrubej motoriky, pravdepodobne bude ovplyvnený vývin aj tej jemnej, vrátane reči. U dieťaťa tak naďalej môže pretrvávať prítomnosť primitívnych reflexov, ktoré brzdia jeho možnosť plne prejaviť svoj potenciál.
Vtedy hovoríme o oneskorenom vývine nervovej sústavy. Keď u dieťaťa s oneskoreným vývinom komunikačných schopností zlepšíme motoriku, koordináciu a rovnováhu, potlačia sa primitívne reflexy a rozvinú sa tie vyššie.
Tieto schopnosti sa následne kombinujú so stimuláciou sluchu a reči, aby dieťa začalo vo vývine napredovať. Bude podstatne koncentrovanejšie, pokojnejšie, samostatnejšie, zlepší sa jeho verbálny prejav a v nemalej miere aj školské zručnosti.
Vývoj dieťaťa od narodenia
Počas tehotenstva
U dieťaťa sa vyvíjajú tzv. novorodenecké reflexy, ktoré sa za bežných okolností aktivujú pri narodení. Ich ďalší vývin prebieha v súlade s vývinom jednotlivých pohybových štádií.
Novorodenec
Dieťa sa postupne učí ovládať svoje vlastné telo v gravitačnom poli, rozvíja sa u neho svalový tonus, schopnosť ovládať polohu svojho tela v súčinnosti s ostatnými zmyslami. Zrak a rovnováha sa učia spolupracovať. Sluch musí napomáhať orientácii v priestore aj tým, že lokalizuje zdroj zvuku. Hmat a vedomie vlastného tela napomôžu dieťaťu uvedomiť si polohu svojho tela v priestore.
Prvých dvanásť mesiacov
Pohybový vývin je v tomto období veľmi rýchly. Dvíhanie hlavičky, pretáčanie sa z bruška na chrbát, plazenie, sedenie, štvornožkovanie, vzpriamené státie a chôdza prebiehajú spolu s uvedomovaním si vlastného tela v priestore. Sú to pohybové aktivity, ktoré posilňujú krčné svaly dieťaťa, spevňujú trup, posilňujú svalový tonus a zlepšujú držanie tela, ako aj koordináciu jednotlivých končatín. Každým krokom vpred v pohybovom vývine si dieťatko „dláždi cestičku“ smerom k vyšším štruktúram mozgu. Nervové dráhy a ich prepojenia sa u dieťaťa postupne posilňujú a rozvíjajú.
Prvé dva roky
Pre dieťa sú obdobím intenzívneho osvojovania si nových poznatkov o svete, ktorý ho obklopuje, ale aj o sebe samom. Je to obdobie, kedy potrebuje množstvo primeraných podnetov. V prípade, že dieťa vynechá niektoré pohybové štádium, vyššie štruktúry mozgu sa nemusia vyvíjať optimálne. Dráhy, ktoré sú spojené s kontrolou rovnováhy a koordinácie, ostávajú nezrelé, v dôsledku čoho nie sú plnohodnotne pripravené na svoje poslanie – vykonávať automatické pohyby bez zaťaženia mozgovej kôry, ktorá riadi prevažne myslenie, respektíve tie najzložitejšie operácie. Ak musí mozgová kôra neustále riešiť to, čo už má byť dávno zautomatizované, neostáva jej toľko kapacity na iné úlohy. Napríklad fáza štvornožkovania výrazne podporuje raný tréning koordinácie oko – ruka, ktorú neskôr dieťa bude potrebovať.
Použitá literatúra:
PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD: Základy neuropsychológie, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, 2005
Sally Goddard Blythe: The Well Balanced Child: Movement and early learning, Stroud, UK: Hawthorn Press, 2004. König, Karl. Being Human
E. Kiedroňová: Rozvíjej se děťátko, Grada, 2010
Autor: Zuzana Jandová, Katarína Sipos (autorky sú klinické logopedičky)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
