Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie okúsi každý štvrtý človek aspoň raz za život nejakú formu psychických problémov. Môže ísť o individuálne epizódy, ale aj dlhodobejšie ťažkosti.
Pri narušenom mentálnom zdraví však môže byť náročné udržiavať aj zdravé vzťahy s priateľmi, rodinou či partnerom. V niektorých prípadoch je iba komplikáciou navyše, ak svojmu okoliu musíte vysvetľovať, čím prechádzate a že nie každý problém je otázkou rozhodnutia či zmeny postoja.
Výskumy však ukazujú, že dobrá spoločnosť a prosperujúce vzťahy majú na mentálne zdravie pozitívny dopad a stojí za to ich pestovať.
Menej smútku, osamelosti a nízkeho sebavedomia
Podstatný nie je iba počet priateľov, ktorých máte a ani to, či ste vo vážnom vzťahu alebo nie. Dôležitým aspektom, ktorý zohráva úlohu, je kvalita blízkych vzťahov, pričom tie konfliktné alebo toxické môžu spôsobiť väčšiu škodu ako keby bol človek sám.

Vzťahy s inými ľuďmi patria k najdôležitejším aspektom našich životov. Britská Mental Health Foundation uvádza, že ľudia so sociálne bohatšími vzťahmi s rodinou, priateľmi a komunitou, sú šťastnejší, psychicky zdravší, žijú dlhšie a mentálne problémy sa ich týkajú v oveľa menšej miere než ľudí, ktorí takéto vzťahy nemajú.
Doktor Steve Iley z britskej spoločnosti Bupa, ktorá sa venuje poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, vysvetlil pre denník Metro dôležitosť udržiavania kvalitných spoločenských kruhov.
„Výskumy ukázali, že dobré sociálne kruhy môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť výskytu takých pocitov, ako sú smútok, osamelosť alebo nízke sebavedomie,“ hovorí.
Dodáva však, že hoci to druhí ľudia môžu myslieť dobre, niekedy sa snažia podeliť o nevhodné či nepresné rady založené na ich vnímaní problému a nie na medicínskych dôkazoch. Ľudia, ktorí trpia depresiou či úzkosťou, by práve v takýchto prípadoch mali byť obozretní.
Na druhej strane však preukázateľne platí, že keď je človek osamelý, pri depresii a úzkosti sa môže osamelosť prejaviť aj ako skutočná fyzická bolesť.
Ako vysvetlíte svoj stav iným ľuďom?
Opisovať mentálnu nepohodu a vymenúvať príznaky môže byť pre ľudí trpiacich psychickými problémami frustrujúce.
Vhodné je nájsť hranicu medzi tým, čo vám spôsobí ešte horšie pocity a tým, aby ste druhú stranu neurazili, že vám nerozumie.
Odborníci odporúčajú otvorenosť a vysvetlenie, že to, ako reagujete, nie je osobné, ale ide o aktuálny stav mysle. Čím častejšie človek takéto konverzácie so svojím okolím otvorí, tým jednoduchšími sa stanú.
Druhá strana by zároveň mala byť pozorná, počúvať, podporovať a pamätať na to, že v takýchto situáciách nie sú obviňovania na mieste.
Priateľstvá vplývajú aj na telo, nielen myseľ
Človek v živote potrebuje okruh rôznorodých ľudí, ktorí mu dokážu podať pomocnú ruku a pozdvihnúť ho, keď to potrebuje.
Zároveň sa tiež ukazuje, že v okruhu dobrých priateľov sa ľahšie vyhýba nezdravým návykom v rámci životného štýlu, ako je napríklad nadmerné pitie alkoholu.
Mayo Clinic vysvetľuje, že priateľstvá obohacujú nielen naše životy a zlepšujú náš mentálny stav, ale navyše majú dopad aj na ten fyzický.
Dokazuje to napríklad štúdia z časopisu Proceedings Of The Natural Academy of Science of America, ktorá poukázala na konkrétnu spojitosť medzi fyzickým stavom a sociálnymi interakciami.
Išlo o také ukazovatele ako hodnoty C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorý sa v tele objavuje pri zápalovej reakcii, hodnoty krvného tlaku, BMI alebo obvod pása.

Z výskumu vyplynulo, že vyššia miera spoločenskej integrácie sa spájala s nižším rizikom porúch organizmu v skoršom aj neskoršom veku.
Naopak, chýbajúce sociálne prepojenia mali súvis so značne zvýšeným rizikom v niektorých štádiách života.
Spoločenská izolácia napríklad zvyšovala riziko vzniku zápalov a tiež súvisela s nižšou mierou fyzickej aktivity u adolescentov, v staršom veku boli zase sociálne izolovaní ľudia viac ohrození zvýšeným tlakom.