Koncom decembra minulého roka sa Vida Movahedová postavila na ulici s odokrytou hlavou a svojím hidžábom mávala na kúsku palice. Fotografie 31-ročnej ženy sa v priebehu pár dní rozšírili do médií a na sociálne siete, vďaka čomu sa stala ikonou a množstvo žien v Iráne ju nasledovalo.
Soňa Bulbeck o arabskom svete: V manželstve je šéfkou žena, zahaľovanie je na jej ochranu Čítajte Odvážili sa na verejnosti sňať z hlavy pokrývky, aby vyjadrili svoj názor na zákon, ktorý im prikazuje dodržiavať predpísané zásady obliekania.
Demonštrácie boli pokojné a symbolické, ďalšie ženy svoj protest zase vyjadrili na sociálnych sieťach.
Iránska mravnostná polícia však už vo februári zatkla minimálne 29 protestujúcich žien.
Ženy chcú kontrolu nad vlastným telom
Britský týždenník Economist situáciu vysvetľuje zo širšieho hľadiska: Šatky boli a sú v Iráne dlhodobo súčasťou politickej otázky a dôkazom je aj to, že v priebehu minulého storočia úrady niekoľkokrát rázne menili pravidlá ženského obliekania.
Podobné intenzívne ukážky vzdoru sú však niečím novým, hoci za posledné roky sa medzi ženami vytvorilo akési malé hnutie. New York Times ako príklad uvádza, že iránska novinárka a aktivistka žijúca v Brooklyne, Masih Alinejadová, založila facebookovú stránku s názvom „Moja skrytá sloboda“.
Na nej povzbudzuje ženy k tomu, aby posielali svoje fotografie bez hidžábu na verejnosti a sleduje ju už viac než milión užívateľov. Neskôr spustila aj kampaň „Biele stredy“, v rámci ktorej mali ženy každú stredu nosiť biele šatky, aby vyjadrili nespokojnosť s povinnosťou nosiť hidžáb.
Pre Alinejadovú je boj proti povinnému noseniu pokrývky hlavy snahou získať kontrolu nad vlastným telom, nie o boji proti zakrývaniu ako takému. Dôkazom je, že do hnutia sa zapájajú aj ženy, ktoré sa dobrovoľne zahaľujú, no solidárne podporujú tie, ktoré sa rozhodnú obliekať inak.
Zahaľ sa alebo trp
Otázka ženského oblečenia sa v krajine v súčasnosti dostáva do popredia, no súčasťou politických pravidiel bola už dávno.
Ešte v tridsiatych rokoch pristúpil autokratický reza Šáh Pahlaví k sekularizácii a „v mene modernizácie zakázal šatky a vyslal políciu, aby ich strhávala z hláv manželiek mulláhov, moslimských duchovných,“ píše Economist.
Moslimské modelky sú obdivované i prenasledované Čítajte V roku 1979 sa počas revolúcie tomuto pravidlu postavili náboženskí vodcovia ajatolláhovia a zasiahli proti sekulárnemu štátu. Nosenie hidžábu sa stalo povinnosťou a nepomohli ani protesty.
Revolučnú zmenu podporoval aj slogan „Ya rusari ya tusari", ktorý v preklade znamená – „Buď sa zahaľ, alebo trp“. Hliadky v uliciach, ktorých členkami boli aj ženy, potom trestali tie, ktoré neboli vhodne oblečené. Za svoje prehrešky voči zákonu mohli skončiť aj na dva mesiace vo väzení.
Zákony od tých čias zostali rovnaké, no ženy si aj vďaka postupnému rozširovaniu vzdelania svoje postavenie upevňovali a ozývali sa hlasnejšie. Či už verbálne, alebo pomalým posúvaním hraníc v oblečení – habity si rokmi skracovali a spod šatiek začali vykúkať čoraz väčšie časti vlasov.
V roku 2014 došlo až k 3,6 miliónu prípadov týkajúcich sa nedostatočného zakrytia hlavy a tela, v ktorých musela zasahovať iránska polícia, povedala britskému denníku The Guardian aktivistka Masih Alinejadová.
Polícia chcela ustúpiť, no nestalo sa tak
Podľa Economist môže ísť v prípade protestov o symbol širšej nespokojnosti a nepokojov v iránskej spoločnosti. Šírili sa totiž súčasne s ďalšími väčšími demonštráciami, ktoré sa týkali ekonomickej situácie a údajnej korupcie náboženských elít.
Zrejme v snahe zabrániť tomu, aby sa protesty premenili na niečo väčšie a aby sa do nich nezapojili ženy zo strednej triedy, šéf teheránskej polície v decembri oznámil, že už nebude dochádzať k zatýkaniu tých, ktorí nedodržiavajú zásady obliekania predpísané islamom.
Namiesto toho navrhli ako riešenie špeciálne školenia, ktorých sa budú musieť ženy zúčastniť, prípadne im hrozí aj finančná pokuta.
V skutočnosti však tento krok ešte viac povzbudil ženy k tomu, aby verejne odhaľovali vlasy, čo vyvolalo následný odpor polície a spomínané zatýkanie.
Polovica Iráncov je proti zahaľovaniu
V minulosti sa mnohé ženské aktivistky a iránske feministky nezaoberali vo svojom boji nosením hidžábu, keďže pre ne bolo dôležitejšie riešiť otázku politických práv či práv rodovej rovnosti, píše New York Times.
Nová generácia liberálnejšie zmýšľajúcich Irániek však už dlhodobo potláča hranice predpisov v obliekaní a trend v boji za práva posúva novým smerom.
„Nebojujeme proti kusu oblečenia,“ povedala Masih Alinejadová. „Bojujeme za našu dôstojnosť. Ak si nemôžete zvoliť, čo si môžete dať na hlavu, neskôr vás nenechajú riadiť ani to, čo máte v hlavách.“
Reakcie politických predstaviteľov na protesty sa rôznili.
Poslankyňa iránskeho parlamentu Sohejla Jolodarzadehová vyhlásila, že protesty sa dejú, pretože vláda má zlý prístup. „Zavádzame obmedzenia pre ženy a kladieme im tak zbytočné prekážky.“
Generálny prokurátor Mohammad Džafar Montazerí, naopak, protesty označil za detinské, emocionálne nabité a riadené zo zahraničia.
Podľa denníka Independent podporujú prezident Hassan Rúhání a duchovný vodca Alí Chámeneí menej prísny postoj voči ženám, ktoré nechcú nosiť hidžáb. Prezidentská kancelária tiež zverejnila prieskum, z ktorého vyplýva, že polovica Iráncov je proti povinnému zahaľovaniu žien na verejnosti.
„Ženy ukazujú, že už sa viac neboja. Predtým sme sa báli vlády, ale teraz je to vláda, ktorá sa bojí žien,“ zhodnotila stav aktivistka Alinejadová.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
