Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Som v polovici cesty pri plnení môjho cieľa schudnúť. Dala som si ho na začiatku roka, tvrdo som si za ním išla a zmenila som svoje stravovanie a pridala pohyb. Hoci mám ešte kus cesty pred sebou, chcem si na jar kúpiť nové oblečenie.
Plánujem preto návštevu obchodov, no moja najlepšia kamarátka, s ktorou vždy nakupujem, sa stále drží v úzadí. Sama má nadváhu a ešte sa v súvislosti s tým vôbec nepustila do práce. Neviem, či sa stiahla preto, že na mňa žiarli a mala by som k nej radšej v tejto otázke pristupovať citlivejšie.

Odpoveď: Chcela by som predpokladať, že vaša citlivosť voči nej je prirodzená, no niekoľko vašich fráz spôsobilo, že mi vstávajú vlasy dupkom. Medzi nimi napríklad tá, že vaša priateľka "sa ešte nepustila do práce".
Samozrejme, nie je to od vás nesprávny prístup, ale ak má nejaké komplexy a ťažkosti ohľadom svojej hmotnosti, môžu ju tieto veci zraňovať a vy to skrátka nedokážete vnímať. No napísali ste mi a to je dobrý začiatok!
Neviem, čo v tomto prípade znamená, že sa vaša kamarátka "drží v úzadí" - náhodné nezladenie sa v rozvrhu raz či dvakrát? Alebo dôsledné a jasné signály, že nechce byť toho celého súčasťou? Zdá sa mi rozumné, že ak je toto odklon od jej bežného nákupného správania, mali by ste jej ponechať priestor a ísť si kúpiť svoje vysnívané crop topy sama.
- - -
Otázka: S manželom sa chystáme preložiť naše deti zo súkromnej školy, ktorú navštevujú už od škôlky (jeden je druhák, druhý tretiak) a nadchádzajúcu jeseň ich dať na štátnu školu vo väčšej blízkosti. Chcem im to povedať čím skôr, aby sa na tú zmenu mohli pripraviť, než sa skončí školský rok.
Môj muž si však myslí, že potom budú oveľa dlhšie smutní a že by bolo najlepšie im túto informáciu predložiť až na konci leta. Keď bol malý, jeho rodina sa stále sťahovala, takže je na tieto veci zvyknutý a robí ich inak.

Odpoveď: Tento školský rok sa ešte ani zďaleka neskončil, takže povedať im to teraz môže byť priskoro a dôsledkom môžu byť mesiace neprijatia alebo úzkosti.
No nechať svoje deti ukončiť ročník s plným vedomím, že už sa do tejto školy nevrátia a že budú vedieť, že sa majú rozlúčiť, by bolo láskavé.
Obhajujem teda variant povedať im to pár týždňov pred koncom školského roka. Presný čas môže závisieť od toho, aké očakávate, že budú ich individuálne reakcie a vnútorne výzvy. No čím špecifickejšiu budúcnosť v súvislosti s novou školou im pomôžete si vizualizovať - jej návšteva či pripomenutie, že tam chodí ich známy - zmena bude pre nich menej strašidelná a rušivá.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.