Hubert de Givenchy, zakladateľ eponymnej francúzskej módnej značky, zomrel v sobotu, 10. marca 2018. Slávny dizajnér mal 91 rokov a podľa slov jeho spoločníka Philippa Veneta skonal v spánku.
Givenchy bol jedným z mála návrhárov, ktorí zakladali a prežili zlatý vek haute couture. Spolu s Christianom Diorom a Yvesom Saint Laurentom patrili do elitnej skupiny módnych návrhárov sídliacich v Paríži, ktorá pretvorila svet módy po druhej svetovej vojne.
Bol priekopníkom konfekčnej módy pre ženy aj mužov. Vytvoril most vyskladaný z precízneho dizajnérstva, ktorým prepojil americký a francúzsky módny svet.
Medzi jeho známe klientky patrili napríklad herečka Elizabeth Taylorová, monacká kňažná Grace, americká prvá dáma Jackie Kennedyová alebo herečka Audrey Hepburnová.
Zrodený pre módu
Hubert James Marcel Taffin de Givenchy sa narodil 20. februára 1927 v Beuavais na severe Francúzska. Jeho rodičmi boli Béatrice Badinová, ktorú prezývali Sissi, a Lucien Taffin de Givenchy, markíz z Givenchy.

Hubert mal len dva roky, keď jeho otec zomrel na chrípku. Spolu s bratom Jeanom Claudeom žili s matkou a starými rodičmi, ktorí ich vychovávali. Keďže jeho starý otec pracoval v oblasti čalúnnictva, mladý Hubert sa o prácu s látkami a o krajčírstvo zaujímal čoraz viac.
Keď mal 10 rokov, s rodinou navštívil podujatie návrhárky Jeanne Lanvinovej, na ktorom sa predvádzali modely značiek Chanel či Schiaparelli. V tom momente si uvedomil, ktorým smerom sa chce vydať. Obdivoval najmä prácu dizajnéra Balenciagu.
„Balenciaga bol mojím náboženstvom a keďže som veriaci, pre mňa je tu Balenciaga a Boh,“ povedal v jednom zo svojich rozhovor Givenchy.
Ako 17-ročný opustil rodné mesto a v Paríži začal pracovať v módnom dome Jacquesa Fatha, pričom zároveň študoval kresbu na Národnej vysokej škole krásnych umení (École Nationale Supérieure des Beaux-Arts). „Vždy bolo mojim snom stať sa módnym návrhárom a matka moje rozhodnutie akceptovala,“ povedal v roku 2010 pri návšteve Oxfordskej univerzity.
Jeho rodina chcela mať z Huberta pôvodne právnika. V roku 1946 krátko pracoval u Roberta Pigueta a o rok neskôr, po odchode Christiana Diora, u Luciena Lelonga. Následne začal pôsobiť u Elsy Schiaparelli, v ktorej butiku sa prepracoval na post umeleckého riaditeľa. V roku 1952 si založil vlastný módny dom Givenchy, mal vtedy len 25 rokov.
Vytvoril kapsulový šatník
O pár rokov neskôr ho noviny L´Express opísali ako predstaviteľa pravého haute couture – jeho móda bola úspešná, pôvabná, krásna na pohľad a veľmi francúzska.
V jeho šatách sa odrážala dizajnérova duša francúzskeho aristokrata. Zhotovil módu, ktorá bola nielen krásna, ale aj praktická a stala sa tak novým míľnikom v histórii dizajnu. Givenchyho koncept módy pre modernú ženu pozostával z minimalizmu.

Vytvoril niečo, čo dnes poznáme pod pojmom „kapsulový šatník“ (v angličtine capsule wardrobe). Podľa neho mala žena vlastniť šesť kvalitných základných kusov oblečenia, ktoré sa mohli navzájom kombinovať.
Keď žena vlastnila tri topy a tri sukne či nohavice, vytvorila ich kombináciou deväť outfitov. Zákazníkov priťahoval aj lepšími cenami, pretože nenakupoval nadmerne drahé látky a do Ameriky priniesol kolekcie so športovým nádychom a oblečenie ready-to-wear, ktoré si priamo z prehliadky mohli ženy vziať a obliecť v aktuálnej sezóne.
Vytvoril niekoľko ikonických kusov oblečenia, napríklad Bettina blúzku, bielu bavlnenú blúzku s volánovými vrstvenými rukávmi vyšívanými čiernymi vzormi. Blúzka bola pomenovaná po niekdajšej známej modelke Bettine Grazianiovej, ktorá bola pôvodnou dizajnérovou múzou.
Ikonická dvojica
Givenchy mal oko pre detail, uprednostňoval jemné línie, absolútnu eleganciu a jednoduchosť. Kúsky, ktoré vytvoril, sú nadčasové a štýlové aj v súčasnosti, po viac ako šesťdesiatich rokoch. Keď sa stretol s herečkou Audrey Hepburnovou, jeho renomé vzrástlo ešte viac.
Spolu vytvorili dvojicu, ktorá určovala trendy svojej doby. S americkou herečkou začal spolupracovať v roku 1953 a stali sa dobrými priateľmi. Prvý raz stretol Audrey pred natáčaním filmu Prázdniny v Ríme, keď ešte nebola známou hviezdou. Givenchy spočiatku netušil, o koho ide. Chcela si od neho kúpiť róbu.
Keď do miestnosti počas ich prvého stretnutia vkráčalo drobné žieňa s veľkými očami, krásnou tvárou a jednoduchým štýlom, Givenchy nevedel, čo si má myslieť.
„Mala na sebe trištvrťové nohavice a tričko a ja som bol veľmi sklamaný, že to nie je Katharine Hepburnová,“ spomínal.
Vtedy však ešte netušil, do akej významnej spolupráce ich vzťah prerastie. „Šatám dala život, dokázala si ich obliecť spôsobom, aký som ešte u nikoho nevidel,“ povedal v roku 1995 pre Vanity Fair. Stal sa priam jej dvorným krajčírom, obliekal ju do filmov aj na spoločenské podujatia.
„Jedine v jeho šatách sa cítim sama sebou. Je viac ako len návrhár, vytvára osobnosť človeka,“ chválila návrhára Audrey Hepburnová.
Viacero svojich modelov poskytol napríklad do jej snímky Sabrina (1954) a vytvoril aj ikonické malé čierne šaty z Raňajok u Tiffanyho (1961). Tie sa v roku 2006 predali za vyše 900 000 dolárov na aukcii v Londýne. Hepburnová bola inšpiráciou aj pre Givenchyho prvý parfum L´Interdit.
Módu prenechal iným
Svoj módny dom predal v roku 1988 luxusnému koncernu LVHM (Moët Hennessy Louis Vuitton). Napriek predaju ostal Hubert de Givenchy kreatívnym riaditeľom značky ďalších sedem rokov.
„Prestal som robiť šaty, no neprestal som s objavovaním. Život je ako kniha, človek musí vedieť, kedy otočiť stranu,“ nechal sa počuť na margo svojho odchodu do módneho dôchodku v roku 1995.
Hlavnými dizajnérmi značky boli neskôr ďalšie známe mená ako John Galliano, Alexander McQueen, Julien Macdonaldová či Riccardo Tisci.
V roku 2017 sa francúzska značka vybrala opäť novým smerom s britskou dizajnérkou Clare Waight Kellerovou na čele. Ešte minulý rok sa Givenchy zúčastnil na módnej prehliadke na jeho počesť. „Som šťastný, pretože som mohol robiť to, o čom som sníval ako dieťa.“
Zároveň však netajil svoje rozčarovanie súčasnou módou, najmä oblasťou haute couture. „V súčasnosti mám pocit, že v móde je všetko a nič. Móda sa stala niečím iným a nemôžem povedať, že by som z toho bol nadšený,“ citoval ho denník The Guardian.