Etnologička: Nenamýšľajme si, že naša ľudová kultúra je výnimočná

Je to len zdanie alebo sa verejnosť najmä v posledných rokoch začína viac zaujímať o folklór a ľudové tradície na Slovensku?

Folklór môžeme chápať ako protiklad globalizácie. Moderné umenie sa v rôznych obmenách nachádza po celom svete, ale to, čím môžeme byť originálni alebo unikátni, či už v rámci Slovenska alebo regiónu, sú práve tradície. Ide o jedinečnú hodnotu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Reštaurátorka obrazov: Moderné výtvarné diela považujem za najzložitejšie Čítajte 

Do povedomia sa dostáva, že si ich musíme chrániť a vážiť. Kedysi sa tradičné ľudové odevy alebo iné predmety len pietne obchádzali a ofukovali od prachu, ale dnes vieme, že ide priam o komoditu, z ktorej sa dá žiť a inšpirovať sa aj v iných oblastiach života.

Možno nám to celé konečne došlo. Jedným z dôvodov aktuálnej podpory tejto oblasti je určite aj fakt, že ľudová kultúra je veľmi živý fenomén a dá sa na ňom skvele postaviť trebárs aj reklama.

No nemyslím to v zlom. Ukázala sa životaschopnosť folklóru.

Záujem oň má podľa istého výskumu až jedna tretina Slovákov, čo je pomerne prekvapujúci výsledok. Na Slovensku v poslednom polstoročí existovalo veľa folklórnych zoskupení, dnes si však ich existenciu aj existenciu ľudovej kultúry začíname viac uvedomovať vďaka rôznym projektom, ktoré ju približujú verejnosti.

Ide teda o prejav rastúceho národného povedomia?

Tak by som to nepovedala. Každopádne by som záujem o tradičnú kultúru nespájala s negatívne vnímaným nacionalizmom. Ide najmä o rešpekt pred kultúrnym dedičstvom.

Keby sme ho ignorovali, mohli by sme veľa stratiť. Sú rôzne spôsoby ako sa dá intenzívnejšie upozorňovať na jedinečnosti Slovenska.

Nenamýšľajme si však, že naša ľudová kultúra – aj keď je mimoriadne pestrá – je výnimočná. Výnimočnosť, či skôr jedinečnosť, je totiž znakom každej tradičnej kultúry.

Preto je taká vzácna a vyhľadávaná. Niektoré regióny napríklad udeľujú tzv. regionálnu značku niektorým produktom vychádzajúcim z miestnych tradícií.

V rámci Európskej únie existuje tzv. chránené označenie pôvodu pre regionálne produkty v rámci Európy. Takúto značku v poslednom čase získala napríklad stupavská kapusta.

Čo máme mať na mysli pod pojmom folklór?

Dosť často sa do pojmu „folklór“ zahŕňa celá ľudová kultúra. Tento termín vznikol v Anglicku a znamenal „čo ľudia vedia“, teda rôzne schopnosti či zručnosti.

Šlo o veľmi široký pojem. U nás sa zúžil skôr na umelecké aktivity – ľudovú slovesnosť, tanec, hudbu a umenie.

Úžitkové predmety sem nepatria, pretože, keď sa povie folklórny kožuch alebo folklórna kosa, to už považujeme za nesprávne. Často sa používa kombinácia „zvyky a tradície“, pričom sa myslí na tradičné zvyky, teda sú súčasťou tradícií a takéto spojenie nemá logiku. Skrátka aj pojmy majú svoju tradíciu používania, ktorá z odborného hľadiska nemusí byť správna.

Vizáž a styling: Jana Milatová (zdroj: Petra Bošanská)

Návrat folklóru v súčasnosti sa, zdá sa, deje najmä prostredníctvom módy...

Aj vo folklóre a slovenskom ľudovom odeve boli módne prvky, aj keď my to v súčasnosti vnímame tak, že vzhľad tradičného odevu mal stálu podobu.

Obsah toho, čo sa považuje za tradičné, sa v toku času mení. Navyše predstavu tradičného odevu si často zjednodušujeme. Tiež prechádzal zmenami, a tak ako si ho dnes predstavujeme, mohol existovať len v istom období a predtým alebo potom alebo v prípade inej sociálnej vrstvy mohol vyzerať inak.

Kroj, ako označujeme sviatočný odev, sa v čase menil. V niektorých regiónoch sú zmeny pozorovateľné aj v nedávnom období, keď do krojov prenikli výrazné farby a akcent sa kladie na prehnanú zdobnosť aj napriek tomu, že tradičný kroj bol dosť striedmy.

Dialo sa tak najmä tam, kde majú kroje v živote lokálneho spoločenstva stále značný význam, sú „živé“. V súčasnosti zažívame revitalizáciu etnomódy. Na jednej strane to súvisí s prácou návrhárov, ktorí pochopili, že inšpirácie je často dobré hľadať doma, nie niekde v zahraničí.

Už aj pred rokmi sme tu mali napríklad Leu Fekete, ktorá siahala po inšpiráciách v ľudovom odeve. V súčasnosti sa súčasti krojov objavujú aj na plesoch a iných reprezentatívnych podujatiach.

Ktoré z posledných projektov oslovili vás osobne?

V poslednom čase vzniklo viacero projektov objavujúcich krásu kroja, ktorých autormi sú mladí ľudia. Napríklad, obrazy žien v čepcoch od fotografky Petry Lajdovej pod názvom Slovenská renesancia. Boli veľmi reprezentatívne a ukázali slovenskú krásu v nevšednom poňatí.

Úspešným je aj výtvarný projekt Party v 21. storočí, ktorý získal značku Good idea Slovakia a v súčasnosti obchádza svet. Jeho úspešnosť ma teší aj preto, že spolutvorcami sú mladí etnológovia a etnologičky z katedry etnológie v Nitre, na ktorej už vyše 20 rokov pôsobím.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Protokolistka: Ženy v zahraničí nevenujú zovňajšku takú pozornosť, majú iné priority Čítajte 

K obľúbenosti ľudových ornamentov určite prispela aj propagácia čičmianskeho ornamentu, ktorá začala pri olympijských dresoch a rýchle sa stal slovenským symbolom. Takáto prezentácia Slovenska a jeho kultúry ako aj folklóru sa začína hromadiť a zverejňovať a ľudia ju prijímajú ako hodnotu, ktorú treba zachrániť a je evidentná. Aj preto po ľudových motívoch siahajú aj módni návrhári.

Po určitom patriotizme sa však siaha nielen cez ľudové prvky, ale aj cez lokálne, napríklad symboly mesta na tričkách a iných úžitkových predmetoch, ktoré sa stali populárne najmä v Bratislave a nielen ako suveníry pre návštevníkov. Je to vec prejavu identity, spolupatričnosti k subkultúre, ktorá uznáva tradície Slovenska a jeho kultúrne prejavy.

Prečo to tak doteraz nebolo?