Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Môj priateľ robí všetko strašne pomaly. Pomaly odchádza z bytu, pomaly varí večeru, šoféruje aj nakupuje. Máme skrátka úplne odlišné energie. Jeho kamaráti si z neho uťahujú, no on si z toho nič nerobí. Chodíme spolu dva roky, ale teraz, keď spolu žijeme, sa mi to zdá otravnejšie ako predtým. Je možné, že mi to raz prestane liezť na nervy?

Odpoveď: Možné to je. Ale asi až vtedy, keď budete odprevádzať svoje budúce dieťa v jeho prvý deň do školy a keď za sebou budete mať 45 zrútení a mnoho márnych bojov.
Premenných je veľa: Aký silný je váš vzťah, ako prispôsobivá ste, ako jeho pomalosť ovplyvňuje váš životný štýl a ako sa vám darí o tomto probléme komunikovať bez toho, aby ste sa rozčúlili.
Viete si povedať, že na to, aby ste s ním boli šťastná, nemusí byť dokonalý? Zvážte teda, aký veľký problém to pre vás je a tiež to, či môžete toto prechodné obdobie využiť na to, aby ste sa naučili prispôsobovať.
- - -
Otázka: Vzdialený príbuzný môjho manžela bol vždy trochu zvláštny a ťažko si hľadal priateľov. Niekoľkokrát bol u nás, popestoval naše dieťa, prišiel nám predstaviť svoje dievča a pozval nás na svadbu. Potom sa odsťahoval a stratili sme spolu kontakt.
O štyridsať rokov neskôr odrazu poslal e-mail, že má novú manželku, nové zamestnanie a nový život. Všetci členovia jeho primárnej rodiny zomreli a on aj s novou manželkou majú zdravotné problémy. Stále je to depresívny čudák. Môj manžel nemá chuť obnoviť tento vzťah a jeho e-maily ignoruje. Musíme mu niečo vysvetľovať, alebo stačí ignorovať ho, až kým ho to prestane baviť?

Odpoveď: Viete, že to nestačí, inak by ste mi nepísali. Nepíšete nič o tom, že by váš príbuzný bol krutý človek alebo manipulátor a ani to, že ste prerušili kontakt pre jeho chyby.
Bolo by také ťažké viesť s ním občasnú a zdvorilú korešpondenciu? Je súčasťou vašej minulosti a v živote to rozhodne nemal ľahké. Ak to nepôjde, potom sa váš manžel musí vyjadriť jasnejšie.
Ignorovať niekoho, kto sa pokúša o spojenie, nie je veľmi ľudské. Môže to spraviť napríklad takto: „Vážim si, že si ma kontaktoval a želám ti všetko dobré, ale naše životy sú celkom inde a sotva dokážeme nadviazať tam, kde sme skončili.“
Znie vám to kruto? Možno áno, ale ticho je oveľa horšie.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.