Dokumentaristka Alexandra Popovičová spoznala so seriálom Cestou necestou gastronómiu celého sveta. Mladé mamičky na Slovensku učí variť zdravé jedlo z kvalitných domácich surovín. Prečo práve lokálne a sezónne potraviny?
Heslom vášho prístupu k zdravej výžive je lokálne a sezónne. Čo to znamená?
„Sezónne a lokálne jedenie znamená, že jeme to, čo je tu a teraz. Je to rešpektovanie prírody, štyroch ročných období a toho, čo nám príroda v daný moment prináša.
V zime to býva problém, najmä v čase okolo marca, keď už končia aj zásoby na zimu.
Správne by sme mali byť hlavne na sušených strukovinách, prezimovanej zelenine a jabĺčkach. Potravinársky priemysel, marketing a globalizácia však priniesli do obchodov rovnaké ovocie a zeleninu počas celého roka. Pamätám si, že ako dieťa som sa tešila na jarnú cibuľku, ktorá bola dostupná len pár týždňov v roku.
Uprostred zimy sa nejedol ľadový šalát ani maliny. Rozprávka o dvanástich mesiačikoch bola len rozprávka, čerstvé jahody sme v zime nemali.
Mimo sezóny sme jedli viac strukovín a mäsa, sušili sme si hríby, ale aj jabĺčka, hrušky, marhule. Samozrejme, že ak žijete v Thajsku, sezónne a lokálne je niečo úplne iné.“
Prečo sú pre nás lokálne potraviny zdravšie?
Kvetinárka: Dovážanie kvetov je ekologický a spoločenský problém Čítajte „Ide o to, aby sme sa dopracovali k čo najkvalitnejším potravinám. Keď si kúpim avokádo s nálepkou Keňa, nemám šajnu, kto to tam nalepil a či je to naozaj odtiaľ. Keď si kúpim jablká od slovenského pestovateľa, viem si vystopovať pôvod toho jablka.
Pre mňa má význam jednak podporiť domácu ekonomiku, najradšej nejakého malého farmára, ale hlavne si viem odsledovať kvalitu.
A to platí aj pri rybách či pri mäse. Čím je z väčšej diaľky, tým ťažšie vieme posúdiť jeho kvalitu. Tá sa ťažšie overuje pri produktoch z Ekvádoru, Argentíny či Kene.“
V lete je to jasné, jeme ovocie a zeleninu z domácej produkcie. Ale ako sa viem prestravovať podľa hesla lokálne a sezónne v zime?
„Na zimu sa treba pripraviť – tak ako sa na ňu pripravujú zvieratká. Naložiť si niečo do soli – nakvasiť, nasušiť si niečo, niečo si zavariť.
To nám potom oživí nie úplne čerstvú stravu v zime. Základ zimnej stravy tvoria hutnejšie veci – veľa strukovín, viac mäsa. Potom príde jar, nastúpi väčšie množstvo zeleniny, ktorá nás prečistí a dostane do rovnováhy.“
Ako sa v zime v našich zemepisných šírkach dostanem k vitamínu C? Ten zvykneme prijímať najmä v citrusovom ovocí, ktoré nie je ani lokálne, ani sezónne.
„Namiesto mandarínkovej invázie treba siahnuť po kvasenej kapuste, pickles, čiže nakladanej zelenine, kedysi známej čalamáde.
Na princípe kvasených uhoriek si vieme doma urobiť akúkoľvek zeleninu. Kvasená kapusta má obrovský obsah vitamínu C a probiotík, ktoré v zime človek potrebuje. Prípadne aj sušené vňate – petržlenová alebo kôprová.“
Je takýto zdroj vitamínu C – kvasená kapusta vhodná aj pre deti?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
