Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Ako mám nastaviť realistické očakávania mojich rodičov o hraniciach, keď ide o výchovu môjho dieťaťa? Môj brat má dve deti a oni sa ho snažia úplne prevalcovať.
Celý čas jemu a jeho žene hovoria, ako byť správnym rodičom, naschvál kupujú darčeky, s ktorými môj brat nesúhlasí, kladú dotieravé otázky a hovoria ich deťom manipulatívne veci typu - kto sú ich obľúbení starí rodičia. Bolí ma, keď vidím, aký stres a pochybnosti to môjmu bratovi spôsobuje a hoci sa im nechce postaviť (pokúšala som sa ho donútiť!), som rozhodnutá, že toto mne robiť nebudú.
Odpoveď: Hlavnými zložkami určovania hraníc je ich zavedenie a upevnenie. Keď ich budete určovať, buďte vecná, konkrétna, milá, ale neústupčivá (to je magická alchýmia aj na tie najťažšie medziľudské situácie). Nech je z týchto pravidiel cítiť, že idú ruka v ruke s vašou hlavnou výchovnou filozofiou a nie, že sú len impulzívnou reakciou na ich predošlé činy.

Efektívne môže byť, ak poviete: "Máme takéto pravidlo, čo sa týka nášho bábätka, tak ako som už spomínala. Ďakujeme veľmi pekne, že ste mu toto kúpili, ste veľmi štedrí, ale nemôžeme si to nechať. Vrátite to vy alebo to máme spraviť my?"
Nie také efektívne: "Prečo nemôžete počúvať, čo hovorím? Už som vám toľkokrát povedala, že nechceme, aby sa naše dieťa hralo s "xy". Je to presne to, čo robíte Joeovi."
Čím skôr začnete, tým lepšie. Príprava na dieťa/vnúča poskytuje dostatok praxe v oboch veciach - zavádzaní aj upevňovaní hraníc.
- - -
Otázka: Moja žena, s ktorou som päť rokov, ma príliš kontroluje. Zmenil som si telefónne číslo, pretože ma otravovali telemarketingové služby. Hádala sa so mnou o tom, sťažovala sa a nechcela to nechať tak, a to je iba jeden príklad mojej neschopnosti urobiť vlastné rozhodnutie bez toho, aby nenamietala, dokonca aj pri úplne triviálnych veciach.
Mám 55 rokov a nepotrebujem "mamičku", aby ovplyvňovala moje rozhodnutia, čo je presne to, čo pri nej cítim. Nemyslím si, že riešením je skončiť tento vzťah a hľadám spôsoby, ako neeskalovať problém až do hádky. Takéto správanie ma dráždi, ale keď stratím trpezlivosť a snažím sa ujasniť si hranice, potom som ja ten zlý a ona to využíva proti mne.

Odpoveď: Máte absolútne pravdu, keď stratíte trpezlivosť, veci sa iba zhoršia. Ak má vaša žena tendenciu kontrolovať a predpokladám, že už ju mala po desaťročia, bude to chcieť aj trochu profesionálnej práce.
Hlavný bod, na ktorý by sa mala sústrediť, je pochopenie, že takéto správanie ničí vaše manželstvo. Vy by ste sa mali zamerať na to, ako vyjadriť svoje pocity bez stupňovania k hádke a obaja naraz sa musíte sústrediť na to, aby ste určili rozhodnutia, pri ktorých jej prislúcha, aby sa do nich zapojila a aj na to, ako vzájomne empaticky komunikovať.
No obávam sa, že ak sa jej správanie bude stupňovať, už to nebude otázkou manželského poradenstva, ale otázkou toho, či je vôbec schopná sa pozrieť na svoje správanie a zmeniť sa. Ľudia, ktorí sa držia moci, obvykle nie sú najlepší v tom, vidieť problém aj z perspektívy iných, no vaše manželstvo práve od toho závisí.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.