Viedol kurzy pre násilných mužov: K násiliu prispievajú stereotypné postoje k ženám

Boli ste jedným z lektorov na kurze pre mužov zameranom na zvládanie agresivity. Zatiaľ posledný prebehol na jeseň minulého roka. O čo v ňom ide?

Česká Liga otvorených mužov sa násilnému správaniu mužov venuje už dlho. Od roku 2015 ponúka terapeutický program s názvom Kurz zvládania hnevu pre mužov, ktorí sa správajú násilne v partnerských vzťahoch. Kurzy sú vedené formou skupinovej psychoterapie v celkovej dĺžke 45 hodín. Každé stretnutie skupiny trvá tri hodiny, teda ide o 15 stretnutí.

Ako tieto kurzy prebiehajú?

Kurzy sú postavené na troch pilieroch. Prvým z nich je edukácia, teda predávanie informácií o tom, ako fungujú emócie, čo je to násilie, aké má podoby, aký je rozdiel medzi hnevom a násilím (Hnev je základná emócia a nie je na ňom nič zlé, naopak násilie je vždy zlé a spúšťa ho napríklad nezvládnutý hnev.), kto má zodpovednosť za násilné správanie a akým spôsobom je možné zložité situácie zvládať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Adriana Havašová: Týrané ženy sa k násilníkom vracajú, no nič s tým neurobíme Čítajte 

Tým sa dostávam k druhému pilieru, ktorý je určitým tréningom, teda čo robiť, keď cítim hnev, frustráciu, sklamanie či bezmocnosť, ako tieto emócie ventilovať bezpečne a ako tendencie k násilnému správaniu korigovať. Ide aj o nácvik rizikových situácií a hľadanie možných riešení.

Tretím pilierom je vlastná skupinová psychoterapia, kde fungujú také veci, ako že v tom človek nie je sám, že počuje, ako situácie zvládajú druhí, že prijíma vlastnú zodpovednosť a cíti podporu v zmenách, ktoré robí.

Počas každého stretnutie je priestor na všetky tri zložky. Je to vlastne skupinová psychoterapia založená na princípoch KBT – teda kognitívno-behaviorálnej terapie.

Ako prebieha komunikácia s mužmi?

Dôležité je, že účastníkov nijako neospravedlňujeme, na druhú stranu ich však ani nehahíme alebo nemoralizujeme. Pokúšame sa ich prijímať ako ľudí, ktorí chcú svoje správanie zmeniť. Kurz vedieme vždy vo dvojici, keďže je to emocionálne veľmi náročná práca.

Koľko mužov sa kurzov zúčastnilo a čo boli vlastne títo muži zač?

Prešlo nimi už viac než šesťdesiat mužov a spájalo ich to, že sa všetci dopúšťali v rôznej miere násilia voči svojím blízkym, najčastejšie k partnerkám a tiež k deťom. Všetci prišli do kurzu dobrovoľne, hoci ich motivácie boli rôzne.

Niektorí mali za sebou policajné vykázanie, keďže v ČR môže polícia vykázať z domácnosti agresívneho jedinca ako preventívny krok k ochrane ohrozenej osoby, niektorí už aj trest odňatie slobody, iní sa sami zľakli toho, čo urobili svojim partnerkám.

Prípadne tam boli aj muži, ktorým partnerka povedala, že ak nezmenia svoje správanie, tak od nich odíde. Inak to boli veľmi rôzni muži, vekovo, vzdelaním aj profesijne. Spomínam si napríklad na manažérov z veľkých spoločností, remeselníkov, sociálnych pracovníkov, spisovateľa, právnika i maliara.

Na jednotlivých stretnutiach muži otvorene priznali násilie napríklad na partnerke alebo deťoch?

Áno, všetci. To totiž bola podmienka prijatia, teda, že sú schopní aspoň minimálnej sebareflexie a sú schopní povedať – toto a toto som urobil. Navyše každé stretnutie začína akousi reflexiou predchádzajúceho týždňa, teda priznaním, ako minulý týždeň prebehol a prípadne, či a ako sa muž správal násilne.

Vieme zhrnúť, aké konkrétne problémy s násilím títo muži mali a prípadne aké boli ich reakcie na to, čo sa naučili na kurze?

Často sa v ich vzťahoch objavovalo, že partnerky urážali, ponižovali ich, kričali na ne, bolo tam aj fyzické násilie ako bitky, škrtenie, fackanie, ďalej vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou, ničením osobných vecí, rozkopávaním zariadenia bytu, prílišná kontrola a tak ďalej.