Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Môj manžel a ja máme spor o tom, koľko informácií o našich deťoch by sme mali umiestňovať na sociálnych sieťach. Potom, ako som odišla z Facebooku nemám so sociálnymi sieťami kontakt, no on trávi značnú časť dňa na rôznych stránkach.
Myslela som si, že v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany súkromia a identity detí máme jasno, no zistila som, že zdieľal veľa fotiek našich detí na sociálnych médiách mimo Facebooku. Hádku vyhral, pretože som mu vraj povedala len to, aby fotky nedával na Facebook.
Zúrim nielen preto, že to urobil, ale tiež preto, že všetkým hovorí, že som paranoidná.

Odpoveď: Prvou možnosťou pri odlišných názoroch na výchovu detí je samozrejme kompromis. Ďalej je tu možnosť nechať robiť rodiča, ktorý viac vie, viac sa stará alebo len má argumentačne navrch, čo chce.
Tretia možnosť je robiť si veci po svojom, niekedy aj tajne, takže sa o nich druhá strana nedozvie. Posledná je jednoznačne neprípustná.
Tým, že používal techniku "Facebook verzus ostatné siete", ukázal, že naozaj nezdieľa vašu filozofiu. Osobne som na vašej strane, ale nie som otcom vašich detí, takže sa na vec musíme pozrieť realisticky. Zatlačte tými argumentmi, ktoré sú pre vás dôležité a vysvetlite mu prečo.
A potom počúvajte to, čo je pre neho dôležité. Chce byť v spojení s ostatnými? Chce sa pochváliť deťmi? Chce byť vnímaný ako dobrý otec? Čím viac pomôžete uspokojiť jeho pocity, tým skôr bude on schopný uznať vaše názory.
- - -
Otázka: Moja kamarátka sa stále vyťahuje. Poznáme sa roky rokúce, takže nejde o to, aby sa predo mnou predvádzala. Myslím, že to robí z neistoty. Vyzerá to asi takto. Ja jej poviem: „Hej, idem na svadbu do New Orleans!“ Ona odpovie: „Super! A hovorila som ti ako perfektne je na Bahamách, kam chodím už štyri roky?“

Odpoveď: Ak sa poznáte už roky rokúce, porozprávajte sa s ňou čo najskôr. Ide o správanie, ktoré môže byť pre vaše priateľstvo veľmi škodlivé, pretože vaše znechutenie bude pravdepodobne len narastať.
Skúste uplatniť dobre fungujúcu techniku v rozhovoroch, ktoré bežne vediete. Buďte konkrétna, ale citlivá.
„Niekedy si taká nadšená z toho, že aj ty máš podobné zážitky ako ja, že trochu zatieniš veci, o ktorých ti hovorím. Chceš, aby som ti povedala, keď to budeš znova robiť?“ Mohol by to byť pre ňu dôležitý zlom.
Ak ju budete motivovať k zmene bez toho, aby sa cítila ako zlá priateľka, dáte jej zároveň šancu pozrieť sa na to, odkiaľ pochádza jej túžba neustále sa vyťahovať.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.