Hana Benešová bola skutočná prvá dáma, do jej života zasiahli osmičkové roky

Pre krajiny východnej a strednej Európy je príznačné, že po boku prezidentov sa na verejnosti neobjavujú prvé dámy. V Česku a na Slovensku vykonávajú svoje pôvodné povolanie a len vo výnimočných situáciách reprezentujú svojich manželov pri oficiálnych príležitostiach najvyššieho rangu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Janka Debrecéniová: Kto hovorí, že ženy nechcú ísť do politiky? Čítajte 

Výnimkou bola možno iba Dagmar Havlová. Tá vo funkcii prvej dámy prešla dlhú cestu od spontánnej herečky bez škrupúľ, ktorá hvízdala na prstoch vo Vladislavskej sále Pražského hradu, až po kultivovanú očarujúcu dámu, ktorá môže slúžiť ako vzor.

Má v súčasnosti úloha prvej dámy význam? Kam siahajú jej kompetencie a možnosti? Môže pomáhať prezidentovi v jeho dôležitej štátnej funkcii a má podiel na utváraní histórie?

Z chudobnej rodiny do veľkého sveta

Na jednotku s hviezdičkou si splnila svoju úlohu manželka Edvarda Beneša, pani Hana, o ktorej spisovateľ Karel Čapek povedal: „Tichá, jemná, krásna. Trpezlivá a skromná. Ovládala umenie krajného sebazaprenia vedľa muža tak preťaženého prácou, ako bol minister a neskôr prezident Beneš. Dokonalá dáma v zmysle osobnej kultúry a obetavej rodinnej a spoločenskej služby.“

V roku 1918 mali obyvatelia novej republiky pocit, že snívajú krásny sen a s nimi tento sen snívali aj manželia Benešovci. Roky poníženia, perzekúcie a väznenia, ktoré musela pani Hana prežiť, boli preč a jej manžel sa stal druhým najvýznamnejším mužom v štáte. Ako začínajúci diplomat sa musel začleniť do medzinárodnej politiky a diplomacie na Parížskom kongrese v rokoch 1918-1920 a dôstojne obhajovať záujmy novozaloženej I. ČSR.

Hana Benešová vôbec nepatrila medzi dámy veľkého sveta. Pochádzala z chudobnej železničiarskej rodiny, ale mala šťastie, že sa o jej budúcnosť postarala bohatá teta, ktorá jej zaplatila štúdium na Sorbonne. Ovládala cudzie jazyky, disponovala vrodeným taktom a zdvorilosťou, bola prirodzená, spoločenská, plná empatie, citlivosti a ženskosti.

Vhodne dopĺňala racionálneho a v spoločenskom styku chladného manžela a všetky tieto prednosti jej umožnili veľmi rýchlo dostať sa do novej úlohy, ktorá ju čakala na mierovom kongrese v Paríži.

Hana Benešová a Edvard Beneš (zdroj: TASR)

Neoficiálna prvá dáma

Hana Benešová musela zvládnuť vystupovanie a predpísanú garderóbu pri stretnutiach s anglickým, belgickým a talianskym kráľom, ako domáca pani organizovať prípravu pohostení a absolvovať úspešne všetky spoločenské podniky podľa protokolu. Keď odchádzala za manželom do Paríža, mala so sebou len jeden kostým a jednu večernú róbu.