Ste právnička, aktivistka a ochranárka zvierat. Aká bola vaša cesta?
Odmalička som cítila potrebu pomáhať tým, ktorí to potrebujú a opustené zvieratá tam patrili. Neskôr som videla, koľko zvierat je u nás týraných a že za to nikto nie je potrestaný. Keď prišli na scénu množitelia, situácia nabrala na sile. A hoci sme viacerí cítili obrovskú bezradnosť, zdalo sa, že nikto nič nerieši. Rozhodla som sa, že nebudem ticho sedieť a niečo podniknem.
Ako aktivistka ste začali pracovať na parlamentnej úrovni. Čo presne ste presadzovali?
Zuzana Stanová (38)
- Vyštudovala právo na Paneurópskej vysokej škole so špecializáciou na Správne právo.
- Absolvovala študijný pobyt na École nationale d'administration v Paríži.
- Je zakladateľkou platformy Zvierací ombudsman, ktorá sa výrazne spolupodieľala na legislatívnych zmenách v oblasti ochrany zvierat.
- Pracuje ako fundraiserka v Novej Cvernovke.
- Ako aktivistka pomáhala oživiť bratislavský Pisztoryho palác či park na Belopotockého.
- Ovláda päť svetových jazykov vrátane nórčiny.
- Je vydatá, má syna Nikitu (3) a dcéru Annu Alžbetu (1).
Ako dobrovoľníčka som začala pripravovať legislatívne návrhy a bola pri vzniku skupiny pozostávajúcej zo všetkých parlamentných strán.
Prvý návrh za sprísnenie trestov za týranie prešiel počas prvej vlády SMERu do druhého čítania ako jediný opozičný návrh. Bol to prvý a veľmi dobrý signál.
A keď sa nám s obrovskou podporou verejnosti o dva roky neskôr podarilo, presadiť takmer zdvojnásobenie trestov za týranie zvierat, bol to dôkaz, že byť aktívny má zmysel. Bol to neopísateľný pocit.
Výrazne ste sa podieľali aj na vládou čerstvo schválenej novele veterinárneho zákona. Tá zviera definuje ako živého tvora a nie ako vec. Čo všetko sa vďaka nemu zmení?
Už len to, že sa takáto formulácia dostane do zákona, znamená veľmi veľa. Je za ňou niekoľkoročná snaha stoviek ochranárov, politická vôľa a osobná angažovanosť ministerky, čo z nášho pohľadu vôbec nie je samozrejmosť.
Vďaka čipovaniu budú majitelia psov ľahko dohľadateľní a tým pádom aj stíhateľní, ak sa dopustia týrania. Konzumácia spoločenských zvierat bude zakázaná a tiež sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov.
Založili ste iniciatívu Zvierací ombudsman. Aký bol proces jej vzniku a čo ste ňou chceli dosiahnuť?
S kolegami sme začali organizovať akcie Nájdite sa, počas ktorých útulky ponúkajú zvieratká na priamu adopciu. Tam sme sa dozvedali o problémoch, ktoré ich trápia a že oni nemajú silu a kapacity bojovať s úradmi, tyranmi, množiteľmi.
Mali sme medzi sebou právnikov, mali sme skúsenosti z parlamentu, vedeli sme, ako a s kým komunikovať, aby sme vedeli veci pohnúť dopredu. Tak sme si túto agendu vzali na seba. Treba však povedať, že celá naša činnosť je dobrovoľnícka, robíme ju po večeroch popri práci a malých deťoch, takže naše možnosti sú momentálne, žiaľ, obmedzené.
Ide teda o praktickú pomoc útulkom?
Áno. Ľudia si často o ochranároch zvierat myslia, že sú to ľudia, ktorí nežijú v reálnom svete, nemajú skutočné problémy, že sa s nimi nedá diskutovať a že sú v nich len emócie. Nie je to pravda.
Stará sa o týrané kone: Človek vie byť v týraní dosť kreatívny Čítajte Títo ľudia majú rodiny, deti a bežné starosti, len sú denno-denne konfrontovaní s totálne nezmyselným utrpením a ich problémy dlhodobo nikto nechce vidieť a nerieši. Nemožno sa čudovať, že sú frustrovaní. My sa im snažíme pomôcť a priniesť praktické a pragmatické riešenia.
Jedným z problémov, s ktorými sa stretávate, sú množitelia zvierat. Teda s ľuďmi, ktorí za účelom zisku chovajú a predávajú zvieratá vo veľmi zlých podmienkach. Na Slovensku je ich obrovské množstvo. Prečo je to tak?
Na jednej strane za to môže istá názorová klíma. Tradícia, podľa ktorej si mnohí stále myslia, že zviera je vec, ktorá slúži človeku na jeho úžitok. Nie živá bytosť, ktorá cíti bolesť rovnako ako my, a preto si logicky zaslúži etické a empatické zaobchádzanie.
“Zviera, ktoré je u nás vychované za náklad desať eur sa v zahraničí predá za osemsto. Ročne sa takto podarí na hraniciach zadržať okolo stotisíc zvierat.
„
Pokiaľ ide o množiteľov, obrovskú úlohu tu zohráva dopyt. Kým je dopyt, tak bude aj ponuka. A kým je dopyt a neexistuje zákonné obmedzenie, tak je to čisté Eldorádo.
Ľudia, ktorí kupujú zvieratá od množiteľov, si neuvedomujú, že ide často o choré zvieratá. Na prvý pohľad vyzerajú zdravé, no do pol roka uhynú na srdcovú vadu a za ten čas sa nedoplatia u veterinára. O emočnej strate ani nehovoriac.
Ďalším dôvodom je, že ide o nezdanený príjem. Napriek tomu, že ide o extrémne ziskovú oblasť, nie je zdanená. Je to naozaj paradox, pretože štát tu prichádza o obrovské peniaze.
Existujú štatistiky o tom, koľko zvierat sa takto rodí?
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
