Všetci sme sa pokúšali dohodnúť s Bohom. Panebože, ak mi zajtra pomôžeš pri tej písomke, už nikdy nepoviem sestre, že je sprostá. Bože, ak mi naši kúpia psa, tak už od teba nikdy nič nebudem chcieť. Panebože, uzdrav ho a ja...
Tieto dohody sú naivné a smiešne. Vieme, že to nie je automat na sladkosti. Vieme, že nestačí nahádzať drobné a nevypadne sladkosť. No i tak to stále skúšame.

Zaujímalo by ma, či sa niekto snaží s Bohom „dohodnúť“ aj kvôli Istanbulskému dohovoru.
Možno takto: Bože, ak urobíš niečo s tým Istanbulským dohovorom, dám jedno kolečko ruženca navyše. Alebo: Pane, nedopusť, aby Slovensko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu a ja už nikdy nezbijem manželku...
Viem, môže sa zdať, že som celú vec pritiahla za vlasy. Ľudia v Tvrdošíne a v Košiciach sa však zúčastnili svätej omše a sviečkového pochodu, aby „zastavili zlo z Istanbulu“.
Dá sa teda predpokladať, že dohovor sa už dostal aj do ich modlitieb. Najmä preto, že je prezentovaný ako nenezpečenstvo, ktoré rozvracia rodiny. V Humennom a Prešove sa tento sakrálny zážitok ešte len očakáva.