Keď sa v polovici februára začal londýnsky Týždeň módy, nebolo to iba oblečenie, ktoré na seba strhlo pozornosť. Na mieste udalosti sa objavili aj polonahé protestujúce ženy z organizácie PETA s nápismi na telách.
„Noste svoju vlastnú kožu,“ hlásali v snahe upozorniť okoloidúcich aj samotných dizajnérov, aby sa vzdali používania kožušín, kože, vlny a ďalších živočíšnych materiálov.
Podobné akcie pritom nie sú pre organizáciu PETA ničím novým, známe sú aj ich ikonické kampane s celebritami, ktoré by „radšej chodili nahé, ako nosili kožušinu“.

Nahota sa však v rámci protestov využíva celosvetovo a v boji takmer za čokoľvek.
Veď len nedávno sa napríklad obnažená aktivistka vrhla počas českých prezidentských volieb na Miloša Zemana.
Či už ide o pokojný akt, alebo sa protestujúci aktivisti a aktivistky správajú ráznejšie a strácajú všetky zábrany, nahé protesty na verejnosti ako také sa dnes považujú za legitímnu formu vyjadrenia názorov a postojov.
Nejde pritom o novodobý výmysel feministiek, veď medzi nahými aktivistami sú v mnohých prípadoch aj muži a ich história siaha do počiatkov 20. storočia.

Nahí ruskí pacifisti
Použitie nahého tela je taktika, ktorá má v prvom rade získať pozornosť. Už v dvadsiatych rokoch 20. storočia ju používala ruská náboženská sekta žijúca na území Kanady, ktorá si hovorila Duchoborci.
Boli to pacifisti odmietajúci hmotné statky a jedna z ich frakcií nazývaná „synovia slobody“, využívala ako protestnú techniku okrem iného aj nahotu.
Na tú dobu išlo o veľmi kontroverzný čin, za ktorý obnažení ľudia končili vo väzení.