Fašiangy: Popolcovou stredou sa zábava končí

Fašiangové obdobie, ktoré si zachovalo status pevnej tradície aj na Slovensku, trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, no nemá presný termín. Tento rok pripadá Popolcová streda na 6. marca.

Obvykle však fašiangy končia koncom februára, niekedy až v marci. Ich koniec závisí od Veľkej noci.

Koniec fašiangov totiž znamená započatie štyridsaťdňového pôstu. Na území Slovenska sa vo veľkomoravskom období používal výraz mjasopust, v stredoveku už aj názov fašangy alebo fašiangy (z nemeckého Fasten-schank – posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom).

Keď cirkev v 4. storočí zaviedla štyridsaťdňový pôst, ľudia sa snažili všemožne využiť obdobie pred ním.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nádaská: V chudobných oblastiach Slovenska si ľudia veľmi pomáhali, no aj škodili Čítajte 

Odhodili zábrany, veľa pili, hodovali, organizovali zabíjačky, zábavy a správali sa často uvoľnenejšie, ako by sa patrilo. Svoje bezuzdné konanie mnohokrát skrývali za masky.

Najveselšie boli najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou.

Typickou pochúťkou okrem mäsitých jedál boli najmä šišky, ktoré sa počas fašiangových osláv podávajú dodnes.

Obdobie svadieb

Počas fašiangov sa tiež veľmi často organizovali aj svadby. Vydajachtivé dievčatá sa na toto obdobie veľmi tešili. Na nerozhodných synov, ktorí si neboli istí výberom nevesty, naliehali rodičia.

Aj preto sa zvyklo hovoriť, že cez kratšie trvajúce fašiangy sa dievčatá vydajú skôr, keďže mládenci nemali veľa času na vyberanie.

V maskách

Masky mali neskôr aj ochranný význam. Chránili ľudí pred negatívnymi silami, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Na Slovensku bývalo bežné, že mládenci a muži obchádzali domy v tradičných maskách zvierat, ktoré mali mať magický ochranný význam.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Etnologička: Aj na slovenskej dedine boli panny len naoko Čítajte 

V maskách sa chodilo najmä v posledné fašiangové dni. Najobľúbenejšími maskami boli medveď, turoň, koza, obilník, slameník, muži prezlečení za ženy, svadobný pár či vojak.

Jednou z najobľúbenejších masiek na Slovensku je turoň. Ide o býka alebo vola, ktorý ma byť mohutný.

Aby vyzerala maska veľká, znázorňujú a nosia ju väčšinou dvaja muži. Turoň má vyplazený jazyk rohy a je symbolom zdravia, vitality, plodnosti. Pre ľudí bolo v minulosti typické, že pri výbere masky siahali po tom, čo predstavovalo ich presný opak.

Preto sa ženy obliekali za mužov, muži za ženy, chudobní za bohatých a naopak. Jedným zo zvykov, ktoré mali ukončiť fašiangy, bolo aj pochovávanie basy, ktoré sa tradične konalo deň pred Popolcovou stredou.

Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, no aj smiechu a zábavy.

(zdroj: SITA)

Zábava pre všetkých

„Fašiangovému ošiaľu podliehali v stredoveku všetky sociálne vrstvy vrátane najvznešenejších, ktorí si objednávali drahé masky, skvostné šaty, vyberané jedlá, nápoje, usporadúvali turnaje.

Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia v bohatom mestskom prostredí predstavovali fašiangy sezónu bálov, plesov, vrátane obľúbených maškarných bálov,“ píše o tradícii Zora Mintalová Zubercová vo svojej knihe Tradície na Slovensku.