Prvá československá vizážistka: Žena sa vie skrášliť aj bez toho, aby šla pod skalpel

Krása je neodmysliteľnou súčasťou vášho života. Čo pre vás znamená?

Pre každého znamená niečo iné. Úplná krása neexistuje a občas jej musíme pomôcť. V Ústave lekárskej kozmetiky som bola od jeho založenia v roku 1958 a od začiatku to bolo výborné kozmetické a zdravotnícke zariadenie, ktoré vtedy spoločnosť neuznávala ako cestu ku kráse.

Ženy mali v tých časoch smolu, lebo krása sa vtedy „nenosila“. Mali vyzerať ako robotníčky, ktoré o seba nemusia dbať a dekoratívna kozmetika nebola súčasťou ich života. Bola to len záležitosť hercov, filmových štúdií, prípadne ľudí vo veľkých mestách. V strednej Európe bolo základom byť ušľachtilou ženou. Krása sa však mení podľa období.

Čomu všetkému ste sa v kozmetickom ústave venovali?

V 60. rokoch sme boli v ústave prví, ktorí dávali ženám možnosť starať sa o seba v prvom rade zo zdravotného hľadiska. Aby tá krása znamenala najmä zdravie a zdravú pleť.

A potom sme napravovali rôzne chyby pleti. Ústav sídlil v nádherných priestoroch paláca Adria v Prahe. Mali sme oddelenie plastickej chirurgie, očné oddelenie, kaderníctvo, kozmetický salón, laboratórium a dermatologickú ordináciu s operačnou sálou, kde sa odstraňovalo tetovanie.

Išlo o unikátnu inštitúciu. Keď som sa o nej dozvedela, veľmi som túžila v nej pracovať. A osud to zariadil tak, že sa mi z ústavu sami ozvali. Neváhala som ani sekundu a hneď som súhlasila.

Práve v ústave začala vaša cesta Lady Dermacol. Vytvorili ste tu prvý krycí mejkap v Československu. Aký je jeho príbeh?

V ústave sme sa často snažili pomáhať pacientom s komplikovanými kožnými problémami. Patrili medzi ne pigmentové škvrny či začervenanie, ktoré sme volali „oheň v tvári“. Dnes už je bežné, že sa tieto problémy odstraňujú pomocou laserov a moderných postupov, ale vtedy to nešlo.

Lekári sa ešte laserov báli a títo ľudia mali celoživotný komplex. Týkalo sa to žien, mužov aj detí. Ideálne je, ak deťom pomôžeme zbaviť sa týchto ťažkostí ešte predtým, ako idú do detského kolektívu, teda do školy či škôlky. Preto som bola vždy zástankyňou toho, aby sme deťom pomohli včas. Celé to začalo v súvislosti s jedným dievčatkom, ktorého mama pracovala v Barrandove a ktoré malo defekty na pleti a spomínaný oheň.

Aj keď samotný Barrandov už mejkapy mal, boli to produkty pre film, ktoré sa vyrábali v laboratóriu. Boli to líčidlá na iné účely. Miestneho režiséra sme poprosili, aby nám vyrobil s odborníkmi z Barrandova mejkap, ktorý by slúžil na prekrývanie farebných defektov na koži. Receptúru sme skúšali dlho. U hercov šlo o dočasný mejkap na tvár, ktorý po odohraní predstavenia alebo natočení filmovej scény odlíčia.

Pre obyčajných ľudí a deti sme hľadali produkt, ktorý bude nositeľný denne, nebude pleti škodiť a dráždiť ju, efektívne prekryje nedostatky, nositeľ si ho bude vedieť naniesť sám tak, aby to vyzeralo prirodzene a bude na pleti držať. Mysleli sme na to, že ho ľudia budú nosiť aj v lete.

Neskôr sme receptúru zlepšili, aby si týmto mejkapom mohli ženy prekrývať žilky na nohách a dokonca sa s ním aj kúpať. Používali sme ho na ochorenia a stavy pleti, ktoré sme nevedeli v tom období odstrániť lekárskym zákrokom. Mal úspech a na päť rokov si naň zaplatil licenciu aj Hollywood. Tento krycí mejkap Make-up Cover sa predáva dodnes v šesťdesiatich krajinách sveta.

Počas prezentovania krycieho mejkapu (zdroj: Dermacol)

Keď ste tento mejkap vymysleli, tušili ste, že sa stane každodennou súčasťou starostlivosti o krásu pre ženy, ale aj mužov na celom svete?

Boli sme vtedy jediní v Európe, kto vyrábal krycí mejkap. Keď sme v roku 1966 začínali s kozmetickou značkou, pre obyčajných ľudí podobné produkty neboli k dispozícii.