Od útleho veku sa deti neustále niečo učia. Učíme sa s nimi aj my a to celý život. Učenie je približne do piatich rokov skôr zábavou, množstvo nenáročných aktivít, ktoré ovplyvňujú psychický a fyzický vývoj dieťaťa a deje sa prirodzene.
Nesústredí sa dieťa v škole? Potrebuje lepšie raňajky Čítajte Keď však vaše ratolesti nastúpia na základnú školu, začnú si uvedomovať svoje nové povinnosti. Učenie prestáva mať charakter zábavy, a aj preto sa množstvo súčasných detí od šiestich rokov dostáva do stresu a učeniu sa vyhýba, nudí ho.
Medzi najmenšími sú talentovaní žiaci, ale aj takí, ktorým niektoré predmety nejdú do hlavy. A tu prichádza na scénu rodič, ktorý musí svoje dieťa pozorovať, rozprávať sa s ním a spoznávať, aby vedel, ako mu má pomôcť.
Nechce sa učiť? Zisťujte príčinu
Po celodennom strese v práci a nutnej starostlivosti o domácnosť môžu byť čas a energia, ktoré si škola vyžaduje, doslova nezvládnuteľné. Unavené je aj dieťa a učenie je to posledné, na čo má chuť.
Niektoré deti sa učia s ľahkosťou, iné ťažko a s odporom. Zlé známky potom spúšťajú nekonečný kolotoč výčitiek, trestov a trápenia.
Podľa psychologičky Renáty Cagalovej sa pri nechuti dieťaťa k učeniu vždy treba zaoberať príčinou:
„Samotné nútenie má za následok iba prehlbovanie odporu, čo môže viesť k rôznym somatickým ťažkostiam ako bolesť bruška, hlavy a podobne. Ak má dieťa nevôľu učiť sa iba niektoré predmety, je možné, že potrebuje pomoc - či už od rodiča, odborníka alebo doučovateľa. Doma napríklad môže učenie prebiehať formou hry.“
Učiť a hrať sa, to je cesta, ktorou možno pristupovať k dieťaťu už od narodenia.
„Výraznejšie dochádza u dieťaťa k učeniu vo veku od dvoch rokov. Spoznáva farby, obrázky, zvuky. Spôsob, akým sa dieťa hrá, rodičovi prezrádza, aký je jeho potenciál a čo všetko môže zvládnuť. Hra je zároveň dobrá na to, aby sa medzi rodičom a dieťaťom vytváralo puto,“ vysvetľuje detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.
Ilustračné foto. (zdroj: JÁN KROŠLÁK)Rodič ako sprievodca
„Základný potenciál pre hru v rodine je, že sa iniciatívy chopí rodič. Vyberie hru, položí ju do stredu izby a nechá dieťa, aby ju rozbalilo, vysypalo. A ide sa na to,“ hovorí Mária Tóthová-Šimčáková.
Rodič má počas hrania tri základné funkcie. Svoje dieťa pozoruje a spoznáva, aby zistil, v čom vyniká alebo zaostáva. Druhou úlohou rodiča je svoje dieťa v hraní nasledovať. Aspoň chvíľu.
Vaša ratolesť potom vie, že máte záujem o to, čo robí, no nechávate ho, aby malo danú aktivitu pod kontrolou. Úlohou rodiča je tiež byť kreatívny. Využívajte hračky rôznymi spôsobmi, inšpirujte svoje deti a rozvíjajte tak ich fantáziu.
Kedy sa hrať?
V akom čase a ako dlho sa hrať s dieťaťom, aby sme neodvádzali jeho pozornosť od povinností? Možno aj vy si kladiete túto otázku.
Jana Eyrová a Hermiona? Detskí čitatelia potrebujú viac ženských knižných hrdiniek Čítajte Pri správnom ponímaní dokáže byť hra skvelým uvoľnením po náročnom učive alebo efektívnou rozcvičkou. Dôležité je vybrať si správne. Na náročnejšie rodinné hry je čas cez víkend, pracovné dni nám z voľna a zábavy často trochu „ustrihnú“.
„Počas pracovného týždňa si nájdite chvíľu na špeciálne krátke zábavné aktivity, ktoré môžu slúžiť ako odmena po splnení povinností. Dieťa ocení, že po tom, ako s ním rodič strávi čas pri úlohách, neodíde, ale odmení ho svojou spoločnosťou a zábavnou aktivitou,“ vysvetľuje detská psychologička.
Nejde vášmu dieťaťu v škole matematika? Skúste hry, ktoré zábavne vysvetľujú základné počty alebo obsahujú manipuláciu s číslami.
„Dnešným deťom chýba aj schopnosť čítať a najmä čítať s porozumením. U nás doma si deti všetky inštrukcie a návody k hrám musia naštudovať samy a potom ich interpretujú nám, rodičom, aby sa učili chápať a vstrebávať texty,“ ponúka svoj súkromný tip psychologička.
Hra ako učebná pomôcka
Mnohí ľudia silu hry a zábavy podceňujú. Či už ide o rodičov, alebo pedagógov, často volia cestu výdrže a pracovitosti. V deťoch však pri takomto spôsobe prístupu k učeniu môže zavládnuť nechuť či vzdor. Hranie sa je viacúčelová činnosť, ktorá dieťaťu pomáha v niekoľkých smeroch:
- rozvoj fyzických schopností vďaka rôznym úlohám, keď sa musí dieťa plaziť, liezť, behať či udržiavať rovnováhu,
- rozvoj kognitívnych funkcií mozgu, ktoré pomáhajú spoznávať, pamätať si, učiť sa a spoznávať okolitý svet,
- vývoj jazykových schopností, pretože hranie sa je často o komunikácii s jedným alebo viacerými ľuďmi, schopnosti vyjadriť sa, vysvetliť alebo argumentovať,
- rozvoj sociálnych zručností, pretože sa dieťa pri hre učí spolupracovať v rámci tímu, hrať podľa určitých pravidiel, akceptovať výhru súpera, preberať určitú rolu.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
