Mám rada plavárne. Naozaj veľmi. Sú ľudia, ktorým vonia benzín a dym. Ja mám rada vôňu chlóru. Vždy, keď vojdem do priestorov s bazénom a zacítim ho, zaleje ma pocit spokojnosti.
Ku kúpaliskám ani jazerám taký vrúcny vzťah nemám a pravdou je, že ani plávanie v mori mi neposkytuje taký pôžitok, ako pohyb v presne stanovených dráhach. Čo tam po nekonečnom horizonte spájajúceho sa mora a oblohy, keď sa môžem dívať na kachličky!
Bývam v hlavnom meste, ale láska to nie je Čítajte Moja láska k plavárňam je taká silná, že jedným z hlavných kritérií pri kúpe bytu bola blízkosť tohto športoviska.
Keď sa potrebujem upokojiť, predstavujem si bójky oddeľujúce jednotlivé dráhy, ktoré sa hojdajú na hladine vody.
Nikdy mi špeciálne neprekážalo ani to, že plaváreň je miestom, kde sa akosi prirodzene dostávate do intímnej zóny druhých ľudí.
Pravdaže, neplatí to o samotnom bazéne. Asi žiaden skutočný plavec a plavkyňa nemá potrebu obkukávať pod vodou svojich kolegov. Ak sa len nechce presvedčiť, či má dotyčný alebo dotyčná dobrú techniku záberu alebo chce pozorovať jeho otočku.
Prízemným obkukávaním telesných proporcií môžu v bazéne strácať čas len chronickí postávači pri kraji. A tých, my plavci, neberieme vážne!
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
