Bývam v hlavnom meste, ale láska to nie je

Keď niekto zistí, že som Pezinčanka, obvykle dostávam dva typy reakcií – uznanlivý úsmev, lebo všetci vedia, že to je prosto malé, milé, príjemné mesto, alebo úškrn, pretože všetci vedia, že je to malé, milé a príjemné mesto, v ktorom sídli psychiatrická nemocnica.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Za múrmi tej budovy bola mučiareň Čítajte 

Ešte stále o sebe tvrdím, že doň patrím, hoci už niekoľko rokov bývam v Bratislave.

Milujem veľké mestá, baví ma sledovať ich ruch, veľký počet ľudí a to všetko aj napriek tomu, že som sa raz ako tínedžerka stratila v Londýne a že na mojom sólo výlete v Írsku som sa cítila neskutočne osamelo aj medzi miliónmi jeho obyvateľov.

Neustále ma láka to čaro nekonečných možností, stovky zákutí, iné tempo života, atmosféra, iné tváre, vône, zvuky, obrazy.

Čoraz viac si však uvedomujem, že Bratislava je bublina.