Celebrity nosia nepraktické okuliare, ktoré takmer nikomu nepristanú

Začali sa objavovať už vlani. Okrúhle, pripomínajúce módu dvadsiatych rokov minulého storočia, oválne ako vystrihnuté z hudobných videoklipov rokov deväťdesiatych či pozdĺžne s futuristickým nádychom.

Vždy však také malé, že len sotva zakryjú oči. Malé slnečné okuliare sú predpokladaným trendom leta 2018.

Na červenom koberci aj titulkách časopisov

Kým v minulosti sa so známymi osobnosťami spájal skôr trend veľkých, často až nadrozmerných okuliarov, ktoré ich okrem slnka mali chrániť pred zvedavcami, v ostatných mesiacoch sa trend otočil.

Spustila ho americká celebrita Kim Kardashianová, ktorá ich údajne začala nosiť na základe požiadavky svojho manžela rapera Kanyeho Westa.

„Napísal mi e-mail, že už nemôžem nosiť veľké okuliare. Všetko je už len o malých okuliaroch,“ povedala Kardashianová v jednom z ostatných dielov reality show Keeping Up With the Kardashians.

Kardashianová však zďaleka nie je jediná známa osobnosť, ktorá sa s podobným typom okuliarov objavuje na verejnosti.

Nosia ich modelky Gigi a Bella Hadid, barbadoská speváčka Rihanna nimi v lete doplnila bielu róbu, v ktorej sa predviedla na festivale v Cannes a najnovšie sa v podobných nechala na obálku časopisu Surface vyfotografovať aj speváčka Solange Knowles.

Nechránia a málokomu pristanú

Malé okuliare sa po vzore sponínaných žien nosia len ako módny doplnok uprostred nosa, čím sa takmer úplne stráca ich význam ochrany očí pred slnečnými lúčmi. Zrak je okuliarmi chránený len vtedy, ak majú dostatočný UV faktor a clonia celé oči.

Ak by aj okuliare spomínaných celebrít mali dostatočnú UV ochranu, celkom isto nie je dostatočné ich prekrytie plochy oka.

Polemiky sa vedú aj o tom, či podobný typ okuliarov ženám pristane. Lauren Cochraneová z lifestyleovej sekcie magazínu Guardian upozornila na to, že dokonca ani samotná Kim Kardashianová, ktorej fyzická krása je pomerovým testom zlatého rezu hodnotená veľmi vysoko, nevyzerá v podobných okuliaroch veľmi dobre. Na záver článku sa teda Cochraneová pýta, akú nádej potom máme „my ostatné“.