Ženy zdolávajú krízu lepšie než muži, prežili by aj hladomor a epidémie

Muži sa vo všeobecnosti dožívajú kratšieho veku než ženy. Príčinou sú biologické aj sociálne faktory. Nová štúdia uverejnená v americkom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) však tvrdí, že ženy sú celkovo lepšie vybavené na to, aby prežili krízu.

Výskumníci sa pozreli na mieru prežitia oboch pohlaví v extrémnych podmienkach. Skúmali sedem rôznych populácií v spoločnostiach, ktoré za posledných 250 rokov zasiahli hladomor či epidémia nejakého ochorenia.

Takmer za každých okolností to boli práve ženy, ktoré mali vyššiu pravdepodobnosť prežitia, a to aj v prípade, že bola úmrtnosť v danej populácii extrémne vysoká.

Rozdiely sú zjavné aj u detí

Prečítajte si tiež: Vzťahy sú drina, single ženy sú spokojnejšie ako muži Čítajte 

Do výskumu odborníci zaradili napríklad bývalých otrokov v 19. storočí v USA a Trininade, obete hladomoru vo Švédsku a Írsku, obete epidémie osýpok na Islande, ale aj hladomor na Ukrajine v roku 1933.

Predpokladaná dĺžka života analyzovaných vzoriek bola 20 rokov života, ukázalo sa však, že ženy žili oproti mužom v priemere o štyri roky dlhšie.

Aj pri deťoch sa ukázali rozdiely, napríklad pri spomenutom ukrajinskom hladomore sa dievčatká dožívali priemerne desať rokov, chlapci iba sedem.

Akú rolu zohrávajú imunita a správanie

Autori štúdie pracovali s hypotézou, že ženské predpoklady na prežitie majú silnú oporu v ich základných biologických vlastnostiach. Podporuje ju podľa nich tiež fakt, že "aj za veľmi nepriaznivých podmienok prežívajú ženy dlhšie než muži, a to aj v detskom veku, keď sú behaviorálne a sociálne rozdiely minimálne alebo by mohli byť v prospech mužov," uvádzajú v štúdii.

Ich zistenia naznačujú aj to, že sa ženské predpoklady na prežitie menia v súvislosti so sociálnymi faktormi a daným prostredím. Tým majú na mysli napríklad miestne zdroje, potenciálne riziká a možnosti daného prostredia na prežitie.

Významnú úlohu hrajú aj hormóny, respektíve imunita. Ženský pohlavný hormón estrogén posilňuje imunitný systém, naopak u mužov má testosterón skôr imunosupresívny efekt, teda potláča imunitnú reakciu organizmu. Mechanizmus, na základe ktorého sa tak deje, však ešte vedci neobjavili.

Jasné je iba to, že výskyt bakteriálnych, vírusových, parazitických a hubových ochorení je u mužov podstatne vyšší.

V súčasných populáciách je nezanedbateľnou podmienkou rozdielu v dĺžke života mužov a žien aj ich správanie. Podľa autorov štúdie majú muži vysokú prevahu v rizikovom správaní ako sú konzumácia alkoholu, tabaku či psychoaktívnych látok, majú horšie stravovacie návyky a tiež menej opatrne šoférujú.