Plnšie tvary tela, bledé tváre, neskôr zahalená koža, výrazné parochne... Výjavy a maľby od doby kamennej cez renesanciu až do moderny ukazujú, že ideálom krásy bolo vždy niečo iné, čo by sme v súčasnosti mohli považovať za spoločensky neprijateľné či bizarné.
Muži aj ženy dosahovali vždy v rámci svojej doby perfektný vzhľad rôznymi spôsobmi. Nad niektorými by sme sa dnes iba pousmiali, iné by nám prišli absolútne nepochopiteľné. Toto sú najzaujímavejšie a najbizarnejšie z nich.
Bez vlasov, obočia a mihalníc
Symbolom krásy v časoch renesancie bolo vysoké čelo. Európske ženy si ho nezakrývali, práve naopak – podľa knihy História západných žien: Paradoxy renesancie a osvietenstva si ho umelo zvýrazňovali aj tým, že si vytrhávali alebo holili vlasy vpredu hlavy. Neostalo však len pri tom, ženy sa často zbavovali aj obočia a dokonca mihalníc, čoho dôkazom sú mnohé renesančné maľby.

Piercingy na bradavkách

Hoci sa nám viktoriánska éra spája skôr s prudérnosťou, skrývanou nahotou a navonok potláčanou sexualitou, v súkromí ľudí to vyzeralo naozaj rôznorodo. Krátke obdobie tejto éry sa napríklad vyznačovalo tým, že si ženy zdobili bradavky piercingami.
Výskumníci dodnes polemizujú o tom, ako sa im vo vtedajších podmienkach podarilo vyhnúť zdravotným komplikáciám a infekcii. Hovorí sa tiež o tom, že kovové ozdoby používali aj muži na penisy a podľa manžela kráľovnej Viktórie ich nazývali „princ Albert“.
Zväzovanie nôh
Tento dnes už zakázaný rituál bol zhruba od 10. storočia tradíciou v Číne. Ženy považovali malé chodidlá, ktoré volali aj „lotosové nohy“, za záruku kvalitného vydaja, boli znakom krásy a sexuality.
Deformovať nohy im začali už v detskom veku. Malým dievčatkám zhruba vo veku 5 až 7 rokov zlomili prsty, ohli ich pod chodidlo a zviazali dlhou šatkou. Takto im ich nechali aj niekoľko rokov, kým dievčatá rástli. Proces bol veľmi bolestivý a dôsledkom bola často amputácia prstov či rôzne infekcie, ktoré mohli spôsobiť aj smrť.
Dlhé nechty
V Číne ešte zostaneme. V časoch dynastie Čching, ktorá tu vládla v 17. až 20. storočí, bolo ukážkou nielen krásy, ale najmä bohatstva, pestovanie dlhých nechtov. To platilo ako pre ženy, tak aj pre mužov. Nechty si nechali narásť aj do dĺžky desiatich a viac centimetrov. Naznačovalo to, že bol človek dostatočne majetný, aby nemusel manuálne pracovať. Náročnejšie to však bolo s obliekaním či kŕmením, s ktorým im muselo pomáhať služobníctvo.
Kraniálna deformácia

Aj tak sa nazýva rituál, ktorý praktizovali napríklad starovekí Mayovia. Išlo o pretvarovanie lebky už od útleho veku, keď dieťa ešte nemalo ani rok. Vtedy sú ľudské lebečné kosti ešte mäkké a možno ovplyvniť ich tvar.
Rodičia pravdepodobne tlačili na lebku nástrojmi, prípadne ju obväzovali alebo masírovali. Takéto lebky sa našli na rôznych miestach po svete a špekuluje sa, že ich deformovaním mal človek dosiahnuť urodzenosť, krásu a tiež išlo o znak slobodnej, nikomu nepodriadenej osoby.
Maľovanie pančúch na nohy
Počas druhej svetovej vojny nebolo nylonu nazvyš a v tej dobe obľúbené ženské pančuchy sa stali vyhľadávaným, ale ťažko zohnateľným artiklom. Dámy, ktorým sa nepodarilo si tento kúsok zadovážiť, sa teda museli vynájsť, aby vytvorili aspoň pančuchovú napodobeninu. Najjednoduchším spôsobom bolo si nohy skrátka natrieť farbou podobnou pančuchám.
Čierne zuby
V Japonsku boli stovky rokov považované čierne zuby za krásne, no ľudia ich vnímali aj ako symbol bohatstva a sexuálnej zrelosti u žien. Táto technika sa nazýva ohaguro. Efekt čiernych zubov vytvárala kombinácia železných pilín, octu, čaju a ryžového vína a v niektorých častiach Ázie sa používa dodnes.
Doplnky na tvári a výrazný make-up
Dnes by sme sa nad niečím takým nepozastavili, ale v 17. a 18. storočí začal hrať u žien aj mužov dôležitú úlohu výzor tváre, konkrétne jej skrášlenie výrazným make-upom. Nechýbali farby, rúže a aj drobné doplnky v rôznorodých tvaroch, ktoré mali svoj skrytý význam podľa umiestnenia.
Kniha Illustrated Encyclopedia of World Costume uvádza, že kusy tkaniny sa prilepili napríklad na pravé líce (vtedy symbolizovali, že je žena vydatá), blízko úst (flirtovacia nálada) či ku kútiku oka (vášeň a zanietená nálada).
Oddelené prsia
Obľúbeným príkladom populárneho, ale úplne nezdravého spôsobu, ako si upraviť tvar tela, bol korzet, ktorý ženám pozdvihoval prsia a vytváral efekt útleho drieku.
Od 19. storočia však dámy podľahli túžbe vytvoriť efekt oddelených pŕs, ktoré sa stali trendom namiesto vyzdvihnutého a úzkeho dekoltu. Vznikol tak špeciálny typ korzetu (takzvaný divorce corset), ktorého funkciou bolo vytvoriť medzeru medzi prsiami a tým naoko urobiť ženský hrudník širší.