Poslala takmer tridsať prihlášok na rôzne univerzity po celých Spojených štátoch. Buď ju odmietli, alebo jednoducho ignorovali.
Keď jej žiadosť dorazila na malú univerzitu v meste Geneva v štáte New York, predstavitelia školy to brali ako provokáciu a prihlášku mladej ženy chceli okamžite odmietnuť. Aby to však nemuseli urobiť sami, požiadali všetkých 150 študentov, aby hlasovali za jej prijatie či neprijatie.
Rozhodnúť museli jednomyseľne, aj jediný záporný hlas by znamenal definitívne odmietnutie. Študenti však, viac z recesie ako z presvedčenia o ženských právach, hlasovali za jej prijatie. O dva roky neskôr, v januári 1849, sa stala prvou ženou Ameriky, ktorá získala lekársky titul.
Prvá len v istom zmysle
Hoci sa dnes Blackwellová označuje za prvú modernú lekárku, nie je to celkom pravda. Pred ňou stojí niekoľko žien z Európy, ktorých osudy sú nemenej zaujímavé.

Už v osemnástom storočí vyštudovali medicínu Nemka Dorothea Erxlebenová či Britka Margaret Ann Bulkleyová, ktorá však už v detstve prijala mužskú identitu, celý život vystupovala ako muž s menom James Barry, venoval sa chirurgii a slúžil v armáde.
Blackwellovej prínos pre ženy v medicíne teda nie je celkom v prvenstve, ale v tom, že vďaka jej príkladu a úsiliu mohli ženy na vysokých školách začať študovať systematicky.
Za všetko hovorí fakt, že kým v roku 1849 končila štúdium medicíny ako jediná žena v celých Spojených štátoch, o tri roky neskôr ich bolo dvadsať.
Šikovné deti múdreho otca
Elizabeth Blackwellová sa narodila v roku 1821 v anglickom Bristole ako tretia z piatich dcér a štyroch chlapcov. Jej otec Samuel Blackwell vlastnil prosperujúcu rafinériu cukru a okrem finančných prostriedkov disponoval aj dostatkom osvietených názorov.
Všetkým svojim deťom vrátane dcér chcel dožičiť kvalitné vzdelanie, pretože aj ich považoval za mysliace bytosti. Sestry Blackwellové sa teda vzdelávali v rovnakých predmetoch ako ich bratia. Väčšina detí z rodiny sa presadila ako úspešní ľudia, ktorí boli často priekopníkmi vo svojich profesiách.