Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Moja priateľka trpí úzkostnými stavmi a od istej doby na to berie aj lieky. Mám pre to samozrejme pochopenie, ale zároveň si myslím, že situáciu trochu zneužíva na to, aby sa vyhla veciam, do ktorých sa jej nechce.
Nikdy napríklad nebola počas sviatkov u mojej rodiny, napriek tomu, že sme spolu tri roky. Tento rok som to už naozaj očakával, ale týždeň pred odchodom „toho bolo na ňu príliš veľa".
S vecami, do ktorých sa jej chce nemá nikdy problém, úzkosť jej ale bráni robiť čokoľvek iné. Nechcem byť necitlivý, ale mám pocit, že v poslednom čase si takto vždy presadí svoje a neberie ohľad na to, čo chcem ja.

Odpoveď: Ale taká je povaha úzkosti: Vyvoláva nepríjemné pocity a spôsobuje, že sa nám do niečoho nechce.
Chápem ale, že hranica medzi "Sviatky s tvojou rodinou mi spôsobujú úzkosť, preto nikam nepôjdem", a "Nechcem stráviť sviatky s tvojou rodinou, veď mám úzkosť." je veľmi tenká.
Obviniť priateľku z manipulácie nič nevyrieši. Radšej si skúste vyjasniť spoločné ciele a priority. Ak je pre vás dôležité, aby priateľka niečo urobila, a ona je ochotná, tak na tom spoločne pracujte.
Tým pádom sa prekonávanie úzkosti a snahy cuknúť na poslednú chvíľu stáva súčasťou procesu a nie je to zvrat, ktorý zničil plány. Pomôcť môže aj terapia. Celé to ale bude fungovať len vtedy, ak budete na prioritách pracovať spoločne. Možno sa nakoniec dopracujete k tomu, na čom je priateľka skutočne motivovaná pracovať.
- - -
Otázka: Rodina môjho manžela je veľmi zomknutá. V tej mojej je to kvôli roky trvajúcim konfliktom a závisti celkom opačne. Vídame sa len dvakrát do roka a aj to v napätej atmosfére.
Manžel si myslí, že naše dve deti by mali mať napriek tomu lepšie vzťahy s ostatnými deťmi v rodine a vídať sa s nimi tak často, ako je to možné.
Mne obmedzený kontakt s rodinou vyhovuje, ale mám výčitky svedomia, že moje deti nebudú poznať svojich bratrancov a vyrastať s nimi.

Odpoveď: V každej rodine je to inak, preto sa zbytočne neporovnávajte s rodinou vášho manžela. Dôležité je to, že chcete to najlepšie pre vaše deti.
Môžete začať v malom, krátkymi stretnutiami, pokračovať hľadaním zaujímavých aktivít, ktoré deti môžu robiť spoločne. To môže zlepšiť aj vzťahy dospelých, ktorí v úlohe “pozorovateľov” nájdu spoločnú reč.
Čím budú deti staršie, tým viac ich bude možné nechať s iba jednými rodičmi. Mohli by ste vziať všetky deti na výlet? Môžu tu prespať? Vzťahy môžu byť podporované aj nadiaľku - pohľadnicami, telefonátmi, Skypeom alebo e-mailom. Vy medzitým môžete trénovať trpezlivosť a menenie témy rozhovoru.