Som vášnivá knihomoľka a nikdy neviem prestať čítať. Skončí sa jeden príbeh a ja sa hneď púšťam do druhého. Milovníkom šuchotavých stránok plných múdrych viet to vysvetľovať určite nemusím. Teraz si však moja duša pýta trochu obmenených päť T – ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a time-out.
Aby som precítila svoje zlomené srdce, tú ťažkú melanchóliu a pobúrené emócie, ktoré rozochvel Malý život. Kniha, ktorej ústredný zamilovaný mužský pár predvádza svoju neuchopiteľnú a krásnu podobu lásky vyvinutej z hlbokého priateľstva.
Takej, ktorá sa vás pýta, či aj vy dokážete prežívať rovnako silné vzťahy ako jej hrdinovia. Závidíte im ich puto, lebo sa vám zdá také úchvatné, až nemôže byť skutočné.

Môj time-out je teda plný otázok aj konštatovaní. Sú aj pre mňa moji priatelia najdôležitejší ľudia na svete?
Neviem, či existuje aspoň približný vek, kedy vám do života už nadobro prestanú prichádzať noví ľudia, ktorí by sa mohli stať blízkymi priateľmi.
Či už sa to v štvrtine alebo polovici života prestane zbierať a zostanú vám len tí zo základnej, strednej či vysokej, prípadne z prvej práce alebo z okruhu známych, ktorý však dosiahol svoje limity.