Keď som sa dozvedela, že sa v pitnej vode našli mikroplasty, vôbec ma to neprekvapilo. Mám na to dokonca aj svoju teóriu: Mikročastice plastu sa do nášho vodovodného potrubia dostávajú cez koberec.
Všetky tie figúrky, panáčikovia, kocky, vrchnáčiky a zvieratká sa niekedy v noci rozpustia a cez podlahu nášho bytu presiaknu až ku zdroju pitnej vody.
Keď potom ráno bosou nohou stúpim na miniatúrnu dýku bojovníka Ninjago a nadávajúc sa dostanem do kuchyne, do pohára si napustím zvyšky jeho bratov, ktorých už týždne márne hľadáme. Žijeme v dobe plastovej.

Žarty nabok. Plast, najmä ten, ktorý sa do domácnosti dostáva s príchodom dieťaťa, je skutočný mor.
Zo začiatku máte pevné zásady a myslíte si, že hračky vo vašej domácnosti budú len edukačné, inšpiratívne, najlepšie z prírodných materiálov, natreté ekologickými farbami, vyrobené na Slovensku alebo v krajinách Európskej únie.
Potom príde prvý ústupok. Najčastejšie stavebnica Lego. Tá je predsa neškodná, tá je predsa inšpiratívna, tá predsa rozvíja zručnosť aj kreativitu a tú predsa každý rodič kupuje aj tak trochu pre seba. Potom malé autíčko, koník, skladačka s geometrickými tvarmi. Ešte stále sú to milé a podnetné hračky.