Odišla spievať do USA: Belošky vraj nemajú v jazze šancu, no prekvapila som ich

Kedy ste v sebe objavili svoj hlas?

Myslím si, že som ho objavila, keď som mala sedem či osem rokov. Nastúpila som na základnú školu a otec mi priniesol prvé platne, jedna z nich bol debutový album Whitney Houston a druhá Dionne Warwick.

Pustila som si ich a tie skladby som spievala pred zrkadlom, kým som sa ich nenaučila dokonale interpretovať. Rada som sa hrala s hlasom a rada som aj tancovala. No nikdy som neuvažovala, že budem speváčkou, skôr som sa chcela zamerať na tanec.

Podporovali Vás rodičia?

Boli radi, že tancujem, ale nečakali, že v tom budem nejaká úžasná. Mali predstavu, že raz vyštudujem, budem ekonómka, manažérka.

Čo sa vlastne aj splnilo, lebo som bola „dobré dievčatko“ a neodvážila som sa im vzdorovať. Keby boli hudobníci, asi by to bolo iné, ale takto by som išla do neznáma a nemala by som podporu, akú by som si priala.

Máte pocit, že vás tento životný výber zdržal od vašej speváckej kariéry alebo to beriete ako súčasť osudu?

Veľakrát som nad tým uvažovala a mám taký pocit, že ani jedno ani druhé.

Určite by som vedela viac, keby som študovala hudbu, hlavne v rámci kompozície, komunikácie s muzikantami na odbornej úrovni, tvorby skladieb a tak ďalej.

Ale momentálne je taká doba, že skutočne potrebujete mať aj business znalosti, lebo ak sa neviete odprezentovať, respektíve predať, tak nemáte šancu. Nestačí byť len dobrý muzikant.

Keď ste boli prvýkrát v USA, zamilovali ste si jazz. Ako k tomu došlo?

Bolo to v roku 2001, kedy bol veľký trend, aby vysokoškoláci išli do zahraničia, získali pracovné skúsenosti a naučili sa jazyk. Študovala som na City University a s vtedajším priateľom sme si povedali, že to pôjdeme vyskúšať.

Išli sme do Washingtonu D.C., mali sme vybavenú prácu v kaviarni, ale vravela som si, že tam túžim mať aspoň nejakú skúsenosť aj so spevom. V novinách som zbadala inzerát, že hľadali spievajúcu obsluhu v jednej reštaurácii. Išla som tam na pohovor, zaspievala som Whitney, a šéf mi povedal, že by bolo super, keby som skúsila spievať jazz.

Takže vám ho predurčil.

Áno, a keďže som tam veľmi túžila spievať, bolo mi to jedno. Povedala som mu, že jasné, naučím sa. Dal mi kazetu s niekoľkými jazzovými skladbami, tie sa stali mojím prvým repertoárom a stala som sa ich spievajúcou čašníčkou.

V podstate všetci čašníci boli aj speváci a kazdy večer bol pripravený nejaky program. Spievalo sa len s klavírom a vždy tam bolo natrieskané.

Potom ste sa vrátili na Slovensko, započali jazzovú kariéru, vydali tri albumy, spolupracovali s mnohými úspešnými hudobníkmi. Čo sa stalo, že ste sa minulý rok rozhodli vymeniť Slovensko za New York a žiť tam?

Vôbec som to nemala v pláne. Môj prvý pobyt v USA bol v čase, keď padli dvojičky, čo bola katastrofálna situácia a dlhé roky som z nej mala nočné mory. Bol to pre mňa hrozný šok, nevedeli sme vtedy, čo sa deje a asi dva dni sme si mysleli, že vypukla vojna.

Báli sme sa a tešila som sa konečne domov na malé neznáme Slovensko, ktoré nie je takým terčom. No stále som tušila, že sa do Ameriky raz vrátim, bol to nejaký vnútorný pocit, ktorý neviem vysvetliť.

Trvalo to však dlhé roky.

Vzniklo to za zaujímavých okolností. V roku 2007 som vydala debutový album a keď sme ho skončili, tak mi klavirista Ondrej Krajňák, moja hudobná dvojička, povedal, že už by som mala začať plánovať aj druhú nahrávku.

Naviedol ma, verila som mu, že to dobre dopadne. S tým prišlo aj prvé turné, kde som zavolala amerického saxofonistu Erica Wyetta, a nastalo množstvo prelomových momentov vrátane toho, keď som predskakovala v Bratislave Cassandre Wilson. Bol to búrlivý rok.

K presunu do Ameriky vás inšpirovala práve Cassandra, ktorá si vás vzala pod svoje krídla, ale údajne aj fakt, že na Slovensku sa jazzom nedá dobre uživiť.

Na Slovensku sa možno jazzom aj dá uživiť, závisí, aké má človek nároky. No do USA som chcela ísť hlavne kvôli skúsenosti. U nás hráte stále s tými istými hráčmi, niekde sa zacyklíte, ale ja som chcela hrať s tými, ktorí sú priamo pri tvorbe jazzu, stretnúť muzikantov a nasať gospel, ktorý je základom pre všetky ostatné aj nejazzové žánre.

Prileteli ste tam v lete 2016. Aké boli prvé dni a týždne?