Keď nie si online, tak nežiješ

Pred domom na lavičke mi sedel bezdomovec. Mal okolo seba celý svoj svet, veď to poznáte, nejaké haraburdy v kočíku, igelitové tašky, fľaša, trocha jedla. Práve som sa vrátila z wellnessu, aby som okolo seba nemala celý svoj svet, takže to svojím spôsobom bolo dobré ráno, prebudenie do reality.

Opäť som si spomenula na to, ako sa občas sama sebe snažím pripomínať, že mám aj bdelé vedomie. Že je skvelé byť v prítomnosti, preciťovať ju naplno a nenechať ju len tak preplávať okolo seba. Aj tu som opäť bola bdelá, tiekli mi slzy, doma sme mu varili čaj, priniesli nejaké oblečenie, jedlo. Typické klišé, keď sa človek preberie a myslí si, že chvíľkovou dobrotou spasí človeka na ulici.