Etické nakupovanie je výzva. Ukazuje, čo sme schopní obetovať a na čom nám záleží

Udržateľné, ekologické, etické. Tieto tri čoraz častejšie sa objavujúce slová sú dôkazom, že budúcnosť nepatrí nakupovaniu bez rozmyslu, pričom nejde iba o prechodný trend, ale o nevyhnutnosť.

Nielenže ako konzumenti nemáme nekonečné možnosti spotreby a zdrojov, zároveň máme aj zodpovednosť voči iným ľuďom, planéte a v neposlednom rade voči sebe.

Platíme vysokú cenu, čo sa dá robiť?

V apríli tohto roka uplynuli štyri roky od najväčšieho priemyselného nešťastia za posledných tridsať rokov, ak vezmeme do úvahy počet obetí. V roku 2012 sa v Bangladéši zrútila pre narušenú statiku továreň na výrobu odevov Rana Plaza, v ktorej zahynulo vyše 1100 ľudí. Tragédia uviedla do pozoru celý svet a poukázala na naliehavý problém – za produkciu lacného oblečenia v skutočnosti ako ľudstvo platíme vysokú cenu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prestala som nakupovať oblečenie, už nechcem mať v taškách utrpenie Čítajte 

Priniesla tiež so sebou otázku, ako to v módnom priemysle zmeniť. Čo sa dá urobiť, ak je existencia sweatshopov (miest, ktoré majú nevyhovujúce pracovné podmienky) proti našim hodnotám, ak sa nám zdá hrozné, že ľudia zomierajú na následky výroby oblečenia, že máme otrávené rieky a do ovzdušia vypúšťame miliardy ton skleníkových plynov?

Pri hľadaní odpovede sa ľahko dostaneme k zisteniu, že systém módneho priemyslu je nepriehľadný a bežný zákazník nemá možnosť prísť na to, kde sa začína a končí reťazec celej produkcie ani v akých podmienkach sa jednotlivé komponenty vyrábajú.

Aj preto je pomerne náročné nakupovať eticky, čo zjednodušene povedané znamená nakupovať veci, ktoré pri procese výroby a distribúcie nespôsobili ujmu ľuďom, živočíchom ani životnému prostrediu. Nemusí pritom ísť len o oblečenie.

Fabrika na výrobu oblečenia v Bangladéši. (zdroj: SITA)

O mýtoch a pravdivom informovaní

Niektorí ľudia veria, že etické nakupovanie je mýtus a nedá sa dosiahnuť. Nie je to celkom pravda. Etické nakupovanie nie je nemožné, no vyžaduje si uvedomelé rozhodovanie, určenie priorít a nezriedka je aj finančne náročnejšie.

Súvisí aj s informáciami a hoci vedieť kde a ako bolo naše oblečenie vyrobené znie ako priamočiary koncept, nejde vždy o bežne dostupné informácie. V regulácii odevného priemyslu totiž chýba štandardizované označovanie, tak ako ho poznáme napríklad pri potravinách a niektorých povinných informáciách na etiketách.