Keby bola len o trochu menej zanietená a ambiciózna, možno z nej mohla byť „iba“ úspešná husľová virtuózka. Veď v čase, keď sa rozhodovala, akou cestou sa jej život bude uberať, sa pre ženy medicínske povolanie nenosilo a ona bola hudobnou nadšenkyňou.
Virginia Apgarová však vytrvala, a tak sa už desiatky rokov jej meno spája s novorodencami po celom svete. Milióny z nich boli vďaka nej zachránených a ona sa stala jednou z najuznávanejších lekárok vďaka špeciálnemu systému, ktorý zaviedla do praxe začiatkom 50. rokov a ktorý sa používa dodnes.
Predurčená na lekársku dráhu
Narodila sa v istý letný deň roku 1909 ako najmladšia z troch detí. Je to možno trochu zvláštne, ale veda a medicína do jej života zasiahli už v ranom detstve – Virginiin otec bol zanietený amatérsky astronóm a elektrikár, takže v ňom mala určitý vzor. Na druhej strane jej dvaja bratia bojovali s ťažkými ochoreniami, pričom jeden z nich v detstve zomrel na tuberkulózu.

Tieto skúsenosti ju, prirodzene, zasiahli a azda aj predurčili na dráhu lekárky a výskumníčky, no ešte netušila, aké náročné prekážky ju budú čakať. Hoci bola medicína v tom čase čoraz rozvinutejším a rešpektovanejším odborom, mnohé školy ešte stále odmietali vzdelávať ženy.
Ak tak aj učinili, väčšinou išlo o vedľajšie, menej významné špecializácie, prípadne sa vyštudované lekárky stretávali s tým, že ich mužskí kolegovia od práce odrádzali a pozerali sa na ne cez prsty, píše časopis TIME.
Ženskej lekárke nedôverovali
Podobné praktiky zažila aj Apgarová. V roku 1933 patrila k prvým ženám, ktoré na Kolumbijskej univerzite promovali z lekárstva. Rozhodla sa pre chirurgiu a vďaka svojmu talentu a zanieteniu sa v tejto oblasti spočiatku snažila napredovať.
Napriek tomu to na dráhe chirurgičky nešlo celkom podľa jej predstáv. V tých časoch ženám na takejto pozícii dôveroval iba málokto a pacienti sa radšej zverili do rúk mužským chirurgom.