Pamätám si roky, keď som si pod stromčekom nachádzala doslova kopy oblečenia. Boli pekne naukladané vedľa seba a neboli iba dve či tri, nezriedka ich pod tým stromom trónilo aj viac.
Prehnané? Vždy to vyriešila magická veta – Ale prosím ťa, veď to obnosíš aspoň na doma!
Asi to máme v rodine. Napríklad mojim ženským príbuzným nepríde zvláštne, ak majú doma 35 nohavičiek, 15 podprseniek a okolo 40 párov ponožiek. Vraj – no a čo, to sa vždy zíde, nikdy nevieš!
Tento rok som si však povedala, že to zmením. Nielen u nich tým, že im priamo poviem, čo nechcem, lebo to nepotrebujem, ale v prvom rade u seba.
Pretože móda, to je špinavý priemysel. To nie je len pekné oblečenie, to nie sú len trendy a dobrý pocit.
Sú to aj ľudia na opačnom konci reťazca, ktorí to oblečenie vyrábajú v tragických podmienkach, aj toxický odpad v prostredí, pôde, vode, vzduchu, aj milióny ton textílií, ktoré stoja kdesi v skladoch a nikto ich už nikdy nevyužije, prípadne neskôr končia v spaľovniach.
O tom, že tento konzumno-výrobný systém je neudržateľný, sa dobre vie a aj sa o ňom hovorí. Lenže to je všetko.
Ľudia možno nepoznajú v plnom rozsahu význam tohto problému, ale určite aspoň vzdialene tušia, že móda môže byť problém. Zatlačia však túto informáciu niekam do úzadia.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
