Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Manželova sestra plánuje v januári víkendovú lyžovačku, na ktorej sa bude oslavovať jej tridsiatka. Manžel sa chystá ísť. Ja nie, pretože nelyžujem a doma máme dve malé deti. Neprekážalo mi to, kým som sa nedozvedela, že tam bude on a desať žien medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Väčšina z nich je slobodná.
Tá predstava je mi nepríjemná, ale cítila by som sa zle, keby som mu povedala, aby nešiel. Na druhej strane, ja by som nikdy nešla niekam, kde by som bola sama s bandou slobodných mužov.

Odpoveď: Áno, ale to nie je relevantné. Možno nemáte brata a neviete si ani predstaviť, aké je to stráviť víkend s jeho nasprostastými kamarátmi.
Chápem, je frustrujúce trčať doma, kým si on užíva zábavu na svahu. No pôvodne ste s tým nemali problém, zmenilo sa to až potom, ako ste si prepočítali počet mužov a žien.
Ak sa skutočne bojíte, že by váš manžel podnikal milostné dobrodružstvá v prítomnosti svojej sestry a v prirodzenom prostredí hrubých rolákov, potom je tu skutočný problém.
Nechajte ho, nech sa zabaví a berte to len tak, že oslavuje so svojou sestrou. Navyše získate plusové body, ktoré potom využijete na to, že si doprajete čas pre seba.
- - -
Otázka: S priateľom spolu ešte nebývame, ale náš pätnásťmesačný vzťah je vo fáze, kedy už nechodíme na rande a sme zväčša na byte jedného z nás. Väčšinu času trávime na gauči pozeraním televízie.
Spočiatku sme sa aspoň snažili nájsť program, ktorý by sme mohli pozerať spolu. Teraz často jeden z nás "scrolluje" telefón alebo pozerá videá, kým ten druhý pozerá niečo iné v televízii.
Je to trochu trápne, ale niekedy trvá aj pár hodín, kým máme viac ako len povrchnú konverzáciu. Je to zlý signál toho, že sme už teraz ako starí manželia?

Odpoveď: Nuž, môžeme z toho obviniť súboj „To sme my“ a „Živí mŕtvi“. Myslím si však, že skrátka vstupujete do teplákovej fázy vzťahu a musíte hľadať rovnováhu medzi pohodlím a vzrušením a rovnako tak medzi spojením a individualitou. To sa stáva.
Pýtate sa, či je to „zlý signál“. No ja si myslím, že podstatnejšia otázka znie: Ste spokojná s tým, ako teraz veci sú? Nie preto či niečo znamenajú. Ani nie preto či predznačujú niečo z budúcnosti, ale preto, ako ste s nimi v bežný utorkový večer spokojná.
Niektorí ľudia ľahko nájdu pohodu vtedy, keď s partnerom nemusia byť v neustálej interakcii a užívajú si spoločné chvíle vyložených nôh a občasného zamilovaného pohľadu. Iní sa zas cítia znudení a počas večerov bez intelektuálnej alebo inej aktivity sa dusia. Či chcete zmenu, je len otázkou toho, ako sa cítite spokojná (alebo nespokojná).
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.