Schválne to skúste. Ako sa volali vaše staré mamy predtým, než sa vydali? A ako sa volali ich mamy? Aké boli dievčenké mená vašich tiet?
Ak ste profík, potom je tu záťažová otázka: Ako sa volala mama vašej svokry? Väčšina dievčenských mien skrátka zapadne prachom. Škoda.
Možno si teraz poviete, že tie dievčenské mená, mená za slobodna, pôvodné mená, vlastne nie sú až také dôležité.

Človek predsa zostáva človekom aj potom, ako sa premenuje. Dôležité je, že sa rodina volá rovnako, viete ju bezpečne identifikovať a vďaka rovnakému priezvisku utvára malú, uchopiteľnú sústavu.
Lenže! Naše deti nenesú len gény ľudí, ktorých priezviská si pamätáme.
Sú vytvorené aj z informácií po svokrinej mame a jej rodičoch. Tých, ktorých meno zvyčajne vypátrate len vtedy, keď sa rozhodnete zostaviť si podrobnejší rodostrom.
Zabúdaním mien sa zabúda na celú ženskú líniu rodiny. Je to nielen nespravodlivé, ale navyše nás to celkom logicky ochudobňuje o osobnú históriu.