„Ježišmaria, Soňa, rakovinu som dostal!“ prihovoril sa mi Marián Varga z plátna v kine. To, že mám rovnaké krstné meno ako režisérka filmu Varga, ktorej sa hudobník na kameru zdôveril s fatálnou správou, má veľmi silný efekt. Autentické vyznanie je aj nie je adresované mne.
V ostatných dňoch mám smrti plnú hlavu. Prichádza ku mne v práci, v rozhovoroch s priateľmi, vo vlastných úvahách. Keď mi v prítmí kina Varga oznámi, že má ťažkú chorobu, je to len posledná kvapka. Po zvyšok večera a vlastne ešte niekoľko dní po premiére filmu mi v žalúdku sedí zvláštny smútok.
Prednedávnom zomrela Katarína Lešková, šéfredaktorka magazínu smeŽeny. Nepoznala som ju osobne, do redakcie som prišla až potom, ako kvôli chorobe odišla z práce. No aj tak sa jej smrť pristavila pri mojom pracovnom stole. Omylom ku mne zablúdil mail adresovaný Kataríne, na kôpke sú stále jej knihy, zopár drobných predmetov, ktoré v redakcii používala. Jej smrť prekĺzla okolo môjho sveta.