Rok 2017 sa pomaly blíži k záveru a navonok to rozhodne vyzerá tak, že bol pre Vás výrazný a silný. Svadba, album, turné... Vnímate to tak tiež?
Jednoznačne. Stalo sa toho veľa. Bol to pre mňa prelomový rok, či už v súkromí alebo v práci. Povedala by som to asi tak, že tento rok mi priniesol v súkromí obrovské množstvo silných a neopakovateľných emócií, ktoré sa dajú najvýstižnejšie opísať práve jazykom hudby, a to som urobila – pretavila som ich do hudby a tak vznikol na jeseň album #2017, ktorý je môj najintímnejší.
Nebáli ste sa na ňom pred poslucháčmi odhaliť?
Určite som mala určitý rešpekt pred tým, vydať také intímne skladby. Niektoré z pesničiek, ktoré som v období vzniku tohto albumu napísala, som na album dokonca ani nechcela zaradiť, pretože som ich už považovala za až príliš intímne. S manželom sme sa však nakoniec zhodli na tom, že ak chcem byť k svojim fanúšikom naozaj úprimná a chcem byť ako umelkyňa autentická, mala by som im tie skladby predstaviť. Tak som to urobila. A vôbec neľutujem, pretože ich reakcie sú úžasné.
Pred pár dňami ste tiež zavŕšili koncertné turné. Aký máte pocit? Ste spokojná s tým, ako dopadlo?
Pocit, ktorý vo mne prevláda, je láska a vďačnosť. Často zvyknem hovoriť, že moje piesne sú síce zrkadlom môjho života, ale že ich píšem pre ľudí, aby sa v nich našli a aby moje texty a hudba napríklad niekomu pomohli. Aby cítil, že všetci zažívame nielen krásne, ale aj tie ťažké chvíle. Turné je a bolo pre mňa v tomto tvorivom procese azda tým najdôležitejším bodom.
Vidieť a počuť, ako si fanúšikovia tie pesničky spievajú so mnou, ako pri ich spievaní a počúvaní plačú a smejú sa spolu so mnou, ako už poznajú aj tie nové, nielen staré, ako po koncerte prídu za mnou a poďakujú sa mi za to, že im niektorá moja skladba pomohla, keď boli napríklad smutní a text mojej piesne presne vystihol, ako sa cítili... V takých okamihoch si naozaj veľmi uvedomujem, aké špecifické je moje povolanie a hlavne si uvedomujem, že to má zmysel.
Zrejme máte teraz, keď ste na pódiu, aj iné, hlbšie spojenie s fanúšikmi. Je to iné v porovnaní s časmi, keď ste začínali?
Určite je to v mnohom iné. Už len preto, že dnes poznajú viaceré zo starších pesničiek naspamäť a tým pádom aj tie koncerty sú zrazu iné. Je to neopísateľný pocit a každému začínajúcemu umelcovi, ktorý robí hudbu naozaj s láskou, by som dopriala, aby to raz zažil. Aby zažil koncert, kde si fanúšikovia budú spievať jeho texty spolu s ním.
Na druhej strane napríklad tréma, to je vec, ktorá sa s umelcom ťahá vždy. Je spojená s pocitom zodpovednosti a prichádza pri koncertoch, ktoré sú v niečom špeciálne, napríklad, ak idete na pódium prvýkrát hrať nové skladby s kapelou, tréme sa nevyhnete, čiže to je vec, ktorá tu bola, keď som začínala a vždy sa v nejakej forme vráti.

Povedali ste, že niektoré sny ste roky posúvali do úzadia, pretože ste sa v mladom veku stali mamou. Je to celkom zaujímavá postupnosť, keďže dnes ženy najprv riešia kariéru, až potom rodinu. Mali ste to vždy takto v pláne alebo to jednoducho prišlo prirodzene?
Myslím si, že život a to, ako sa vyvinie, je len a len o prioritách a to je odpoveď na všetko. Mojou prioritou je moja rodina a pracovné povinnosti a plány tomu prispôsobujem. Už od mladého veku som vedela a cítila, že chcem byť mamou a mať deti, a tak sa môj príbeh aj vyvinul. Mám pocit, že to celé šlo veľmi prirodzene.
A vôbec nemám pocit, že by som v kariére niečo zmeškala alebo že by som kariéru a prácu podriadila rodinnému životu, to nie. Povedala by som to tak, že som našla rozumný spôsob, ako žiť umelecký život tak, aby popri tom netrpel môj rodinný život a zároveň na druhej strane aj ako žiť rodinný život a popri tom sa venovať v zdravej miere aj speváckej kariére. Aspoň sa o to snažím.
Ktoré odsúvané sny vlastne teraz dostanú priestor na uskutočnenie?
To je ťažko povedať. Sny sa človeku asi plnia vždy v ten správny čas. Necháme sa prekvapiť. Rok 2017 a okamihy, ktoré mi priniesol v súkromí aj v práci, sú jednoznačne tiež jedným zo splnených snov.
Zrejme medzi ne patrí aj svadba. V auguste ste si povedali áno so svojím dlhoročným partnerom Mariánom Kachútom. Čo vás po toľkých rokoch vzťahu "nakoplo" k tomu, aby ste to urobili práve teraz?
Vír pracovných povinností a popri ňom výchova dvoch maličkých detí boli našou realitou niekoľko uplynulých rokov. Svadba sa u nás pravidelne vracala ako téma, ale nikdy nebola prioritou. A zrazu prišiel čas, kedy sme o nej hovorili stále častejšie a obaja sme pochopili, že asi nadišiel ten správny čas. Vykryštalizovalo sa to samo. Akoby jednoducho prišla tá správna chvíľa.
Ako si ju užili vaše deti?
Sú už také veľké, že si ju už naozaj užili s nami naplno. Mali sme svadbu v rodinnom kruhu a veľa hostí prišlo tiež s deťmi, takže nakoniec sme ich mali na svadbe toľko, že sa zabavili medzi sebou navzájom a urobilo to krásnu atmosféru.
Okrem toho, že je Marián váš partner a manžel, je aj dlhé roky Vaším manažérom. Ako dokážete oddeliť pracovný život od súkromného?