Adriana Dráfiová: Na Slovensku nie sme pripravení na inakosť

Ako vzniklo vaše umelecké meno Gitana?

Vynorilo sa mi v hlave jedného krásneho dňa, keď som si uvedomila rôzne znamenia, ktoré ku mne v živote prichádzali. Keď som sa prikláňala k rómskej hudbe, keď som tancovala na film Cigáni idú do neba. Došlo mi, že to je moja ozajstná prapodoba a moja hudba by sa od toho mala aj odvíjať. Gitana znamená v preklade Rómka, Cigánka.

Nedávno ste vydali nový album Kolora, ktorý je plný farieb – nielen na obale, ale aj po hudobnej stránke. Ako vznikal?

Pripravovala som ho necelé tri roky. Chcela som tam dať pôvodne šestnásť piesní, no okrem nich mám pripravených aj ďalších desať, ktoré na albume nevyšli. Dlho som sa rozhodovala, ktoré piesne na album zaradiť, vyhadzovala som ich, menila, zhodnocovala aj so svojimi priateľmi. Album je o rôznorodosti mojej osoby, duše, štýlov. Z toho prirodzene vznikol aj názov albumu. Prostredníctvom hudby, maľby a ďalších umeleckých smerov umelci prinášajú na svet farebnosť.

O čom je vaša tvorba? Čo sú jej základné prvky?

Je v nej mnoho rôznych žánrov. V každej piesni nového albumu je kúsok zo mňa, takmer 90 percent textov je mojich. Sú tam texty aj v rómskom jazyku, ktorý považujem za krásny a ľubozvučný. A ak sa v ňom ešte aj spieva, znie to nádherne, ako z iného sveta. Chcela som ho Slovákom trochu priblížiť.

Ste žena a Rómka, ktorej ambícia je na Slovensku uspieť. Je to ťažšie?

Ja ľuďom hovorím: „Nebojte sa, som Rómka.“ A to „nebojte sa“ je veľmi dôležité, lebo sa v ľuďoch potom zatiahne akási pomyselná brzda, ktorá im trochu zabráni pochybovať. Rómov sa netreba báť. Nikdy sme predsa proti nikomu neviedli žiadnu vojnu či nejaký konflikt. Myslím si, že najmä v poslednom čase je problém presadiť sa, ak niekomu poviete, že ste Rómka.

Doba tomu veľmi nepraje aj pre rôzne politické nálady. Je pravda, že rómsky pôvod dáva existencii človeka úplne inú formu. Môžeme sa tváriť, ako chceme, ešte stále má časť nášho národa rasistické tendencie. Stále nám niečo prekáža a nemusí to byť len o národnosti či rasovej príslušnosti. Bratislavčan nadáva na východniara a podobne. Ešte stále nie sme pripravení na inakosť.

Adriana Dráfiová alias Gitana (zdroj: Jana Liška)

Ako sa váš pôvod odráža vo vašej tvorbe?

Je v nej veľa rómskych elementov, no záleží aj na tom, ako ich ostatní vnímajú. Rómske etnikum putovalo celým svetom, všade sme zanechali stopy. Niektoré krajiny nám dovolili prenechať v nich z našej kultúry väčšiu časť. Napríklad Španielsko.

Flamenco je príznačné pre Rómov, maďarská a rómska hudba sú spolu veľmi úzko prepojené a v mojej hudbe sa odzrkadľujú rôzne krajiny. Snažila som sa sledovať smer, ktorým ma viedla inšpirácia. V Nemecku sa napríklad rozvinula hudba v štýle gipsy swing, ktorá bola pripisovaná Rómom ako jej pôvodcom.

Pri tvorbe som teda použila trochu z electro swingu, gipsy swingu, latino, r´n´b soul. Nedá sa to vyšpecifikovať, no všade, kde Rómovia žili, sa prispôsobili prostrediu a niečo si z neho vzali. O tom je farba našej kultúry.

Žili ste niekoľko rokov aj v zahraničí. Kde všade ste pôsobili?

Keď som mala sedemnásť, dostala som ponuku účinkovať aj s kapelou ako speváčka. Začínala som Silvestrom vo Švajčiarsku. Pôsobila som aj v Nemecku, kde som okrem toho viedla podnik v Baden-Badene, aj keď som bola stále speváčka. Chodili tam hviezdy ako Tina Turner, Claudia Schiffer či David Copperfield a ja som pred nimi spievala.

Žila som aj v Španielsku a vo Francúzsku. No Francúzsko nemám veľmi rada. Mala som z neho pocit, akoby to bolo choré Rumunsko. Francúzi sú trošku arogantní. Nie sú ochotní hovoriť s vami iným jazykom, aj keď vám rozumejú, keď sa s nimi bavíte napríklad po anglicky.

Najfantastickejší národ v Európe sú pre mňa Holanďania a ako krajina Holandsko. Jeho obyvatelia majú absolútne otvorené srdcia. Majú obrovské okná bez záclon. Nemajú problém ukázať vám, čo doma robia. Pokojne by som tam žila.

Prečo ste sa teda vrátili na Slovensko?

Hlavný zámer návratu bola moja túžba pomáhať deťom. Keďže sama som matka, vnímala som, v akom stave je školstvo na Slovensku a ako vplýva na vývoj dieťaťa. Deti sa tu uzatvárajú a nerozvíjajú svoju osobnosť dostatočne a individuálne. Nikto nie je rovnaký, preto nemožno všetky deti rovnako učiť a používať na ne rovnaký meter.

Pred pár rokmi bolo mojím zámerom otvoriť školu a rozvíjať záujmy detí v športe, hudbe, speve aj remeslách a sústrediť sa na deti, ktoré žijú v problematickejších sociálnych podmienkach. Nebola som však zameraná len na rómske deti. Vidím, že problém majú aj deti v majoritnej časti obyvateľstva, nechcem deti deliť, skôr ich spájať.

Zámer bol pozývať sem učiteľov zo západných krajín a organizovať výmenné pobyty detí, aby zažili život v iných krajinách a kultúrach na stážach, a potom sa vrátili a osobnostne rástli. Stretla som sa však s množstvom bariér v legislatíve aj v samotných ľuďoch.

Adriana Dráfiová alias Gitana (zdroj: Jana Liška)

Dnes síce nemáte školu, ale deťom pomáhate.

Chodím ich učiť do iných škôl. Do svojho projektu ma prvá zavolala OZ Romaintegra. Robím workshopy s deťmi, ktoré majú záujem naučiť sa spievať a tancovať. Ale nie je to len o tom. Sledujem ich, všímam si, kto má na čo nadanie, aké majú problémy. Našla som tam deti, ktoré sú naozaj z komplikovaných podmienok.