Ľudia obdivujú a uznávajú kreativitu. Niekedy sa radi nechávajú učičíkať myšlienkou, že kreatívny proces a tvorivosť sú vlastné iba talentovaným jedincom, pripisujú im túto záhadnú vlastnosť, s ktorou sa vraj treba narodiť alebo ktorá je darom od boha.
Ak by aj bolo zdrojom talentu čokoľvek opradené mýtmi, čo nevieme explicitne pomenovať, je oveľa jasnejšie, že samotný talent je zdrojom ďalších dielikov reťazca - umeleckých diel či rôznych jedinečných tvorivých výplodov.
Kreativita však patrí všetkým a je dôležité pochopiť, ako môže každému z nás pomáhať.
„Šialení“ a kreatívni
Nie je žiadnym tajomstvom, že ešte dodnes pretrvávajú myšlienky o prepojení kreativity a narušeného mentálneho zdravia. Psychológovia a výskumníci o tom diskutujú už roky. Bipolárna porucha, ADHD, schizofrénia či depresia sú vraj zviazané s tvorivosťou.
Z výskumného hľadiska však existujú dva pohľady – skúmanie už známych tvorcov, géniov a umelcov a zisťovanie miery ich „šialenstva“, alebo skúmanie ľudí s mentálnym ochorením, u ktorých sa hľadá zvýšená miera kreativity.
Výskumy naznačujú spojitosť, avšak zatiaľ nenašli definitívnu odpoveď.
Albert Rothenberg, profesor psychológie z Harvardu, uznáva, že skúmanie kreativity nie je jednoduché, pretože je v tejto problematike veľa premenných.
„Faktom však ostáva, že mnohí ľudia, ktorí trpia mentálnou poruchou sa pokúšajú pracovať v profesiách, ktoré súvisia s umením a literatúrou nie preto, že by v nich vynikali, ale preto, že ich jednoducho priťahujú,“ povedal pre Guardian.
Opäť sa tak ukazuje, že nie je dôležitý talent, ale najmä chuť.

Liečba umením
Jednoznačne platí, že viera v silnú spojitosť kreativity a emocionálneho fungovania rastie. Ak sa človek vzdá presvedčenia, že nedokáže byť kreatívny, otvorí sa mu prístup k výhodám tvorivých aktivít, ktoré môžu mať pozitívny dopad na jeho duševnú pohodu a zdravie.
Nemusí pritom ísť o „vysoké umenie“, kreativita a tvorivosť sa skrýva napríklad aj v písaní denníka, štrikovaní, záhradníčení, pečení či kreslení.
Arteterapia, teda liečba umením, je dokonca častým postupom v psychoterapii. Zameriava sa na rozvoj tvorivých vlastností človeka, pričom nie je dôležitá kvalita či estetika jeho výsledného diela, ale samotný proces. Práve ten je pre človeka liečivý a umožní mu porozumieť vlastným emóciám a vnútornému prežívaniu.
Používa sa napríklad aj pri vojakoch, ktorí sa vrátili z misií s určitou traumou, alebo pri manažéroch pod tlakom, ľuďoch zaťažených množstvom stresu, no i deťoch a dospelých s osobnými problémami.
Jednoducho povedané, z používania vlastnej predstavivosti a rozvíjania vlastnej kreativity dokáže profitovať ktokoľvek. Vďaka tomu je človek produktívnejší, dokáže si vytvárať lepšie putá s ostatnými aj porozumieť sám sebe.
Nepredurčuje ho k tomu iba fakt, že je súčasťou daného „odboru“. Nemusí byť profesionálny spevák, aby mu spev pomohol k lepšiemu prežívaniu, nemusí byť ani vyštudovaný maliar alebo tanečník.

Viac kreativity, menej hospitalizácií
Že je kreativita silným nástrojom k dosiahnutiu psychickej pohody, dokazujú aj výskumy.
Minulý rok zverejnená štúdia v magazíne Journal of Positive Psychology naznačuje, že zapájať sa do kreatívnych aktivít aspoň raz denne môže u človeka pomôcť dosiahnuť pozitívny stav mysle.
Výskumníci testovali 658 mladých dospelých, ktorí si takmer dva týždne značili množstvo času stráveného pri kreatívnej činnosti. Zároveň uvádzali aj zmeny negatívnych a pozitívnych emócií, ktoré zažívali. Výsledky ukázali, že takéto činnosti výrazne posilnili pozitívny vplyv počas nasledujúceho dňa a vyústili do celkového pocitu šťastia v rámci spoločenských vzťahov aj na pracovisku.
Po dvoch rokoch skúmania aj britský parlamentný výbor zaoberajúci sa umením, zdravím a blahom vo svojej správe z tohto roka uvádza, že umelecká a kreatívna činnosť môže viesť k dramatickému poklesu hospitalizácie pacientov.
Umenie podľa nich pomáha ľuďom udržať si zdravie, rýchlejšie sa uzdraviť z choroby, žiť dlhšie a kvalitnejšie životy a ušetriť financie v zdravotnom a sociálnom systéme.