Z nemocníc vyhnala potkany, otvorila v nich okná a vyprala bielizeň

V časoch, kedy sa Florence Nightingalová pustila do svojho celoživotného diela, boli nemocnice hrôzostrašné miesta, kde by ste sa nechceli ocitnúť. Pacienti s rôznymi diagnózami ležali v špinavých posteliach a nevetraných izbách, neexistovali nočné služby a personál často nemal ani základné informácie o anatómii.

Rozhodne to nebolo miesto, kde by ste čakali mladú dámu z dobrej rodiny. Sedemnásťročná Florence Nightingalová si však postavila hlavu a rozhodla sa, že to zmení.

V ére viktoriánskeho Anglicka sa stala symbolom obetavého anjela, no dnes by sme o nej hovorili aj ako o vynikajúcej manažérke, ktorá sa nebála veci organizovať a za svojou prácou chcela vidieť čísla.

Významné ženy histórie (22 fotografií)

Slečna, ktorú bavila matematika

Florence Nightingalová sa narodila v roku 1820 vo Florencii. Krstné meno a miesto narodenia sa nezhodujú len náhodou. Rodičia obe svoje dcéry priviedli na svet počas predĺženej svadobnej cesty v Európe a mená im vybrali podľa miest, v ktorých sa narodili.

Portrét Florence Nigtingalovej od Augusta Egga, 1840 (zdroj: Wikipedia Commons)

Detstvo strávila so svojou staršou sestrou Frances Parthenope (ktorá sa neskôr stala spisovateľkou a novinárkou) striedavo na vidieckom sídle v Hampshire a počas spoločenskej sezóny sa rodina sťahovala do Londýna.

Florence bola bohatá, atraktívna a vzdelaná. Okrem humanitných vied, ktoré patrili za gro vzdelania mladých dám viktoriánskej éry, našla nadšenie aj v matematike a špeciálne v štatistike. Tá sa neskôr stala jej silným spojencom.

V roku 1838 ju otec zobral na cestu do Európy, kde sa zoznámila so spisovateľkou a organizátorkou literárnych salónov Mary Clarkeovou, ktorá ju na svoju dobu provokatívnymi názormi inšpirovala k tomu, aby sa venovala aj zmysluplnejším aktivitám, ako len vydaj a starostlivosť o rodinu.

Približne v tom istom čase si do svojho denníka poznamenala, že ju Boh povolal do svojich služieb. Napriek ráznemu nesúhlasu rodiny sa Florence rozhodla venovať ošetrovateľstvu. Išlo o absolútne nevídané životné nasmerovanie. Vtedajšie verejné lazarety boli miesta, do ktorých by nikto dobrovoľne nevstúpil.

Špinavé, páchnuce, bez minimálnych hygienických noriem či aspoň snahy o rozmiestnenie pacientov podľa konkrétnych diagnóz. Úmrtnosť v nich bola extrémne vysoká nielen kvôli reťazovým ochoreniam, ale aj kvôli nedostatku kvalifikovaných síl.

Ošetrovateľky boli zväčša bývalé prostitútky, ktoré sa z ulice dostali na iné, no v podstate rovnako neutešené miesto. Florence obchádzala jednu nemocnicu za druhou, pozorovala, zaznamenávala a viedla si štatistiky.