Keby mala mať depresia farbu, väčšina ľudí by jej pravdepodobne priradila sivú. Ľudia, ktorí trpia depresiou, svoj život s týmto ochorením opisujú ako taký, ktorý stratil farby. Vytráca sa z neho nadšenie, pôžitok a príjemné pocity.
Depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať. Môže spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie alebo viesť až k tragickému koncu.
Depresia je pritom psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas.
Na začiatku je strata radosti
Anhedónia je neschopnosť prežívať radosť a považuje sa za hlavný a jeden z prvých príznakov ochorenia. Môže pretrvávať, aj keď iné symptómy depresie zmiznú. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí.
Ľudia trpiaci týmto depresívnym príznakom sami seba opisujú ako citovo plochých, prázdnych, neschopných radosti a pozitívnych emócií. Zdá sa im, že nedokážu správne reagovať na príjemné podnety či niečo cítiť.
Anhedónia sa najčastejšie charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“. Vyúsťuje do poklesu až straty motivácie uskutočňovať všetky alebo takmer všetky aktivity, ktoré obvykle vyvolajú potešenie, čo sa prejaví ako redukcia záujmov, až úplný nezáujem o čokoľvek v živote.
Pri anhedónii chýba emočná reaktivita aj na podnety, ktoré obvykle vyvolávajú radosť. V minulosti sa pozornosť anhedónii venovala len okrajovo, v popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky depresie ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku či samovražedné myšlienky.
Dnes je však anhedónia vnímaná ako závažná súčasť depresie.
Na koho sa obrátiť:
- Ak pociťujete dlhodobo niektoré z príznakov depresie, vyhľadajte pomoc a poradenstvo odborného lekára – psychiatra.
- Informácie nájdete aj na stránkach Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS.
- S liečbou, ako aj identifikáciou duševného ochorenia pomáha Liga za duševné zdravie.
Depresia si nevyberá
Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jej pôvod sa mnohokrát nedá zistiť.
„Citové tajomstvá sú pre Slovákov tabu. Duševné poruchy boli po desaťročia tabuizované. Slováci sa neradi rozprávajú o svojich duševných a citových trápeniach. Skrývajú sa dokonca až tak, že svojho blízkeho nechajú samého trpieť a nevyhľadajú odbornú pomoc,“ hovorí Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie.
Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Podľa ich výsledkov dochádza v mozgu k nerovnováhe dôležitých chemických látok – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém. Depresia je časté a závažné ochorenie, ktoré naruší každodenné fungovanie človeka.
Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. Aj to sú dôvody, pre ktoré by človek pociťujúci duševné problémy, únavu či nechuť do života, mal vyhľadať odbornú lekársku pomoc a príznaky neignorovať.
„Depresia často sprevádza telesné ochorenia, čo komplikuje nielen jej diagnostiku a liečbu, ale zhoršuje aj liečbu a priebeh telesných ochorení. Telesné ochorenia nechránia pred vznikom duševnej poruchy, naopak predstavujú rizikový faktor. Navyše sa často príznaky telesných a psychických ochorení vzájomne prekrývajú,“ vysvetľuje psychiatrička Ľubomíra Izáková.
Úlohu pri pomoci s duševným ochorením zohrávajú blízki priatelia a príbuzní. „Pri depresii sa neočakáva, že človek si sám uvedomí, že je chorý a vyhľadá odbornú pomoc. Pretože ide o chorobu vôle. Príbuzní často bagatelizujú samotné ochorenie. Chýba podpora a pochopenie v rodine, čo môže negatívne ovplyvniť liečbu.“ hovorí psychiatrička Lívia Vavrušová.
Desať príznakov depresie:
1. Pokles nálady - nejde len o obyčajnú „zlú náladu“, ktorá sa v bežnom živote strieda s radosťou, nadšením či inými príjemnými pocitmi. Je to závažná zmena nálady spôsobená poruchami v nervovej sústave.
2. Pocit smútku či úzkosti - sú intenzívnejšie a hlbšie, trvajú dlhšie a nepriaznivo ovplyvňujú našu výkonnosť. Príznaky depresie pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote. Smútok počas depresie je nadmerný a chorobný. Medzi nepríjemné pocity sprevádzajúce depresiu často patrí aj úzkosť.
3. Pocit prázdnoty a beznádeje - človeku sa zdá nezmyselná akákoľvek činnosť, starostlivosť o seba či o okolie a dokonca nevidí zmysel ani v samotnom žití. Nie je schopný z niečoho sa radovať a na niečo sa tešiť.
4. Strata sebavedomia a sebadôvery - Ľuďom s depresiou sa zdá, že nič neznamenajú, nič nedokážu. To, čo dokázali doteraz, vnímajú ako zbytočné a bez hodnoty. Zároveň nemajú nádej, že by v budúcnosti zvládli urobiť niečo dôležité.
5. Pocit viny, sebaobviňovanie, nenávisť k sebe - časté sú depresívne myšlienky o vlastnom zlyhaní, vyčítanie si svojej minulosti, pocit zodpovednosti aj za skutky, ktoré takíto ľudia neurobili alebo za to, čo nemohli ovplyvniť, neschopnosť odpustiť si.
6. Myšlienky na samovraždu alebo samovražedný pokus - pri depresii sú veľmi časté a sú jedným z charakteristických príznakov. Odhaduje sa, že pri ťažkej depresii samovraždu naozaj spácha asi pätnásť percent ľudí, ktorí ňou trpia. Ťažká depresia bez liečby nezriedka vedie k pokusu o samovraždu.
7. Hnev a podráždenie - sú sprievodným javom počiatočného štádia depresie. Hnev sprevádza zvýšená podráždenosť a tendencia vybuchnúť aj v zdanlivo nevinných situáciách. Svoj hnev nemusia ľudia trpiaci depresiou vyjadrovať slovne, pokojne ho môžu preciťovať len vnútorne.
8. Nedostatok energie, vyčerpanosť, spomalenosť - čím je hlbšia depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanie. Únava sa môže spájať s nespavosťou, ale aj prílišnou spavosťou. Človek s depresiou sa však už budí opäť unavený, s pocitom nedostatočného odpočinku. Únava môže byť taká intenzívna, že nie je schopný zvládať bežné činnosti a ak to aj dokáže, je pri nich spomalený, čo sa môže prejaviť aj na jeho pohyboch a tempe reči.
9. Odpor k bežným činnostiam - upratovanie, varenie, ale aj osobná hygiena, obliekanie sa či cestovanie MHD sú pre človeka s depresiou veľmi namáhavé. Navyše sa mu zdajú zbytočné a nezmyselné, ich vykonávanie ho nesmierne zaťažuje a vyčerpáva.
10. Strata schopnosti koncentrovať sa, zhoršenie pozornosti a pamäti - Často to súvisí s poruchami spánku a únavou, ktoré depresiu sprevádzajú. Únava narúša schopnosť mozgu koncentrovať sa, depresívny človek má pocit, že si nič nepamätá a na nič sa nevie sústrediť.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
