Vraj je zbytočná, škodlivá, ženám nepomáha a dokonca im môže zdravotné problémy aj spôsobiť.
Špekulácie, neodborné informácie a kontroverznými štúdiami podložené tvrdenia o mamografii sa šíria cez sociálne siete aj po kamarátskych linkách. Spôsobujú nielen pochybnosti, ale aj možné nebezpečné rozhodnutia žien.
Pomáha mamografia pri prevencii?
V tejto otázke sa podľa primárky Preventívneho centra Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave Aleny Kállayovej zhodujú všetci odborníci.
Mamografia je jediná diagnostická metóda, ktorá vie zachytiť onkologické ochorenie prsníka aj vo veľmi včasnom štádiu.
„Udáva sa veľkosť už okolo 5 milimetrov. Pri tejto veľkosti onkologické ochorenie ešte nevytvára metastázy, a preto sa mamografia odporúča ženám ako preventívne – skríningové vyšetrenie. Teda ide o vyšetrenie zdravých žien, ktoré nemajú žiadne príznaky ochorenia prsníkov,“ hovorí Alena Kállayová.

Aké sú riziká mamografie?
Všetky aspekty vyšetrenia mamografom sú pod prísnou kontrolou. V každom prípade však ide o vyšetrenie RTG žiarením.
„Lekár presne vie, aké snímky v akom prípade a v akom intervale smie doplniť. Radiačná záťaž je však monitorovaná, zaznamenáva sa a nesmie prekračovať prípustné hranice. Rovná sa dávke, ktorú bežný človek zažije ako kozmické žiarenie na Zemi počas jedného týždňa. Nebezpečenstvo, ktoré vyšetrenie so sebou prináša, je porovnateľné s nebezpečenstvom päťminútovej jazdy v aute alebo vyfajčenia jednej cigarety,“ uvádza Kállayová.

Ďalším problémom môže byť aj to, že metóda nie je 100-percentná.
Primárka hovorí, že záchytnosť včasných štádií rakoviny je 90 až 95 percent. „Zároveň sa znižuje, ak je prsná žľaza hustejšia.“
Riziká však podľa nej jednoznačne prevažuje fakt, že mamografia v skutočnosti zachraňuje zdravie a život.
„Dôkazom toho sú krajiny, v ktorých ženy chodia na pravidelné skríningové mamografické vyšetrenia a úmrtnosť na rakovinu v nich výrazne klesá. Ide o krajiny ako Švédsko, Veľká Británia, Španielsko či Česko,“ vymenúva Kállayová.
Jej slová potvrdzujú viaceré výskumy a štatistiky (1, 2, 3,), niektoré štúdie však hovoria, že zníženie úmrtnosti vďaka mamografii nie je percentuálne až také významné.
Od akého veku a ako často je vhodné mamografiu podstúpiť?
Podľa slovenských zákonov má žena nárok na mamografické vyšetrenie od 40. roku života.
Alena Kállayová tvrdí, že zvyčajne sa na mamografiu posiela okolo päťdesiatky, no vzhľadom na to, že rakovina postihuje už aj mladšie ročníky, odborníci odporúčajú začať so skríningom práve od štyridsiatich rokov každé dva roky.
„Od štyridsiatky sa vyšetruje preto, že prsná žľaza ženy v tomto veku je menej hustá a mamografia tak onkologické zmeny už znázorňuje veľmi dobre. Vo veku od 20 do 40 rokov majú ženy nárok na preventívne sonografické vyšetrenie. Vtedy je totiž žľaza veľmi hustá a ultrazvuk zmeny v prsníku dokáže znázorniť lepšie,“ vysvetľuje primárka.

Ako prebieha mamografia?
Vykonáva sa na špecializovaných pracoviskách. Vyšetreniu predchádza vyplnenie dotazníka s informáciami o anamnéze, prekonaných operáciách, ťažkostiach a podobne, aby sa zistilo, či žena patrí do rizikovej skupiny.
Samotné vyšetrenie prebieha postojačky. Žena sa vyzlečie do pol pása a za pomoci rádiologickej asistentky, ktorá vyšetrenie technicky vykoná, špeciálne kompresné platničky mamografu stlačia postupne oba jej prsníky.
Je to dôležité, aby sa zhotovili snímky vysokej kvality, na ktorých je možné rozoznať aj malé zmeny v prsníku.
Stlačenie môže byť trochu nepríjemné a žena môže cítiť tlak, nemalo by však byť bolestivé. Celé vyšetrenie trvá približne desať minút.
V závislosti od konkrétneho pracoviska sa výsledky dozvie ihneď po vyšetrení alebo až po niekoľkých dňoch, v zásade by však nemalo ísť o dlhšiu dobu ako týždeň.
Je mamografia bolestivá?

Podľa lekárky môže byť mamografické vyšetrenie nepríjemné, najmä ak sa robí pred menštruáciou, kedy je žľaza citlivejšia.
Môže sa tiež stať, že vyšetrenie robí RTG asistent, ktorý nebol dostatočne vyškolený na jeho vykonávanie a je menej citlivý. Mamografia by však nemala bolieť.
„Treba vyhľadať pracovisko, ktoré má dobrú povesť, dobré termíny na vyšetrenie, oznamuje výsledok ihneď po ňom a príjemne a láskavo so ženou komunikuje. Ženy majú právo žiadať kvalitné a príjemné vyšetrenie,“ tvrdí Alena Kállayová.
Môže silné stlačenie prsníka vyvolať nejaké zdravotné komplikácie?
„Stlačenie prsníka tak, ako je vykonávané pri mamografickom vyšetrení, prsník nepoškodzuje ani ku zmenám v prsnej žľaze takýmto postupom nedochádza,“ hovorí rádiologička.
Zároveň treba dodať, že toto zovretie je nevyhnuté na správne zobrazenie všetkých štruktúr v prsníku.
Je mamografia spoľahlivá?
Existujú štúdie (1) (2) poukazujúce na to, že niektoré nálezy sú nesprávne a ukazujú abnormality, ktoré nie sú životu nebezpečné, no aj tak liečené (v angličtine sa tomu hovorí "overdiagnosis").
„Mamografické vyšetrenie vykonávame presne podľa odporúčaní európskych štandardov pre mamografiu. Vyhodnocovanie nezávisle dvomi rádiológmi vie zistiť 95 percent všetkých onkologických ochorení prsníka v najvčasnejších štádiách,“ vysvetľuje Alena Kállayová.
Dodáva, že neexistuje žiadna iná metóda, ktorá by mala vyššiu mieru odhalenia onkologického ochorenia.
Ak ide o nadhodnotenie alebo „overdiagnózu“, súvisí určitým spôsobom so štatistickým rozmerom.
Znamená to, že sa onkologické ochorenie zistí u ženy, u ktorej by sa počas jej života vlastne nerozbehlo, prípadne sa vyskytnú falošné pozitívne nálezy, ktoré sú pri mamografii často kritizovaným problémom.
Žena totiž musí absolvovať ďalšie vyšetrenia, aby sa problém vylúčil a je vystavená stresu.
Žiadna metóda nie je dokonalá, aj preto snímky vyhodnocujú práve dvaja lekári, aby sa falošne pozitívnym výsledkom predišlo.

Ako sa mamografy vyvíjajú technologicky?
„Prístroje, ktoré robia s RTG žiarením sú veľmi sofistikovane vytvorené a prísne kontrolované,“ odpovedá Alena Kállayová na otázku, akú rolu zohrávajú moderné technológie v diagnostike.
„Tieto prístroje musia dosahovať kvalitatívne parametre, ktoré sú denne vyhodnocované a aj jednotlivé vyšetrenia a dávky žiarenia sú archivované a kontrolované. Okrem toho existujú prísne pravidlá, akým spôsobom a pod akou ochranou má byť vyšetrenie vykonané, kedy a akým spôsobom sa môže zopakovať. Za to zodpovedá lekár, ktorý na pracovisku pracuje,“ hovorí.
Je skríning potrebný?
Pod týmto pojmom rozumieme metódu, ktorej cieľom je zachytiť rôzne ochorenia v štádiu, kedy sú ešte bezpríznakové a liečiteľné.
„Je dokázané, že v štátoch, kde funguje mamograficky skríning, teda že sú ženy pozvánkou volané na mamografické vyšetrenie a zúčastnia sa ho, klesá úmrtnosť na rakovinu. Čiže včasne zachytená rakovina sa dá dobre liečiť a ženy nemusia zomrieť,“ tvrdí Kallayová.
Skríning rakoviny prsníka realizujú už niekoľko desaťročí všetky členské štáty EÚ okrem Slovenska.
V našej krajine pracoviská ani zdravotné poisťovne ženy priamo nepozývajú na mamografické vyšetrenia. Na mamografiu ženu môže odporučiť jej gynekológ, všeobecný lekár či onkológ.
Samotný skríning však spočíva v tom, že ide okrem včasného rozpoznania karcinómov aj o zber dát o preventívnych vyšetreniach a procedúrach, sledovanie vplyvu na úmrtnosť, zníženie úmrtnosti na rakovinu prsníka aj o zlepšenie životných podmienok žien s týmto ochorením cez efektívne terapeutické postupy.