Nepoznala som ju dlho, bolo to len tri a pol roka, no napriek tomu som mala pocit, že sa poznáme celú večnosť.
Keď som do smeŽeny nastúpila, pomáhala mi, učila ma, no nikdy nekritizovala. Nikdy a nikoho. Bola diplomatka, vždy veľmi umiernená. Dobrá. To je slovo, ktoré pri popise jej charakteru použije snáď každý, kto ju poznal.
Katarína Lešková (†50) celý svoj život zasvätila žurnalistike, ktorú aj vyštudovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Začínala publikovať v časopise Život, neskôr pôsobila v Breaku, v Slovenke aj ako zástupkyňa šéfredaktorky mesačníka Emma. Posledných sedemnásť rokov tvorila obsah magazínu smeŽeny.
Bola skutočne dobrosrdečnou osobou, výbornou kolegyňou a ešte lepšou šéfkou. Keď som urobila chybu, musela som sa pred ňou sama pokarhať, lebo ona to neurobila.
Keď som nevedela ako ďalej, ihneď sa chopila iniciatívy a všetko zvládla s eleganciou jej vlastnou.
Som vďačná, že som ju mohla vidieť pri práci, ktorú som po nej za smutných okolností prebrala.
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa ju snažili v boji s jej chorobou podporiť, čitateľom, ktorí nám posielali do redakcie podporné listy, no najmä vyjadriť úprimnú sústrasť jej blízkym. Nech odpočíva v pokoji.
Takto sa Katarína Lešková lúčila so svojimi čitateľmi v poslednom editoriáli uverejnenom v magazíne smeŽeny.
Možno ste si všimli alebo nejako vycítili, že toto vydanie smeŽeny je trochu iné ako tie predošlé. Je to tak preto, že každý kreatívny človek má svoj nezameniteľný rukopis. Presne tak ako tí, ktorí sa rozhodli nenechať ma v štichu a pomôcť udržať magazín, ktorý držíte v rukách. Všetko sa to začalo asi pred mesiacom. Zvýšenou únavou a zhoršenou koordináciou. Pripisovala som to najprv celkovej únave, tomu, že som si už dlhšie poriadne neoddýchla. O to viac som sa tešila, že si oddýchnem konečne na Sicílii. Veľmi som sa na tých pár dní, ktoré som tam mala stráviť, tešila. Problém sa tam však vyostril. Po návrate som už na jedno oko takmer nevidela, zakopávala som o každú nerovnosť na zemi. Lekári mi povedali, že mám štyri nádory na mozgu. A hoci za to moja milovaná práca nemôže, momentálne sa jej nemôžem venovať. Držte mi palce, budem to teraz veľmi potrebovať. Rovnako ako tí, ktorí ma v nasledujúcich dňoch nahradia.
Posledná rozlúčka sa bude konať v stredu 8. novembra 2017 o 13.15 h v bratislavskom krematóriu v Lamači.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
