Ako spoznať sexuálne obťažovanie a ako sa mu brániť? Radia odborníčky

Opisov prípadov sexuálneho obťažovania v ostatných dňoch neustále pribúda. Už to nie je len hollywoodsky škandál producenta Harveyho Weinsteina, ktorého obvinili desiatky žien z obťažovania či dokonca znásilnenia.

Podobne sa vyjadrila aj americká gymnastka McKayla Maroneyová na adresu bývalého lekára reprezentácie, ktorý ju podľa jej slov zneužíval už v tínedžerskom veku. Obvinenia z obťažovania sa začali kopiť aj smerom k poslancom Európskeho parlamentu a najčerstvejšie sa sexuálne obťažovanie spája v súvislosti s hercom Kevinom Spaceym.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Iste nie je prehnané povedať, že sú to len kvapky v mori takýchto činov, o ktorých sa v mnohých prípadoch obťažované ženy (a aj muži) boja nahlas hovoriť.

Ako rozoznať či ide o sexuálne obťažovanie?

Niektorí ľudia sa radi nechávajú počuť, že dnes už si nemožno ani zaflirtovať alebo zažartovať bez toho, aby to spoločnosť nepovažovala za sexuálne obťažovanie. V skutočnosti je práve na konkrétnom obťažovanom človeku, aby zhodnotil, či mu je takéto správanie nepríjemné a označil ho za sexuálne obťažovanie alebo iba za nevinnú zábavu.

Podľa Ľubice Rozborovej z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny platí, že v dôsledku nerovných mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi sa vo verejnej aj súkromnej sfére častejšie stávajú obeťami sexuálneho obťažovania ženy.

„Ide o také správanie sexualizovanej povahy, ktoré narúša dôstojnosť inej osoby. V zásade platí, že hranica medzi flirtovaním a sexuálnym obťažovaním je tam, kde je to žene alebo dievčaťu nepríjemné. Sexuálna pozornosť sa stáva sexuálnym obťažovaním vtedy, keď je pre danú osobu nevítaná,“ vysvetľuje Rozborová.

Netreba si ho pritom zamieňať so sexuálnou túžbou, v skutočnosti ide o zneužitie moci, prejav agresie a snahu o dosiahnutie kontroly nad iným človekom.

(zdroj: Fotolia.com)

Deje sa kdekoľvek a často

Riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, Oľga Pietruchová, tvrdí, že hoci u nás ženy verejne o probléme sexuálneho obťažovania nerozprávajú, je rovnako rozšírené ako napríklad v USA.

„Podľa výskumu Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2014 zažila sexuálne obťažovanie polovica dospelých žien na Slovensku, pričom z vysokoškolsky vzdelaných žien to boli takmer dve tretiny,“ tvrdí Pietruchová. So závažnejšími formami sexuálneho obťažovania sa stretlo dokonca až 40 percent žien.

Obťažovanie zasahuje do dôstojnosti ženy a vytvára urážlivé, zastrašujúce a ponižujúce prostredie. „Deje sa všade – na ulici, v triede, na pracovisku, v okruhu priateľov a známych i v rodinách. Mimoriadne problematické je v prostredí, kde sú obeť a páchateľ v jasne nerovnom mocenskom postavení, keď je obťažujúci v pozícii nadriadeného alebo inej autority, napríklad nadriadený na pracovisku, učiteľ v škole a podobne,“ upozorňuje Oľga Pietruchová.

Miera nenávistných a mizogýnnych komentárov voči ženám sa podľa nej navyše stupňuje aj vo virtuálnom priestore, a to najmä voči tým, ktoré sa proti sexuálnemu obťažovaniu ozvali.

Ako sa brániť proti sexuálnemu obťažovaniu

Nevhodné správanie zo strany mužov môžu ženy zažívať dlhodobo a systematicky, ale môže ísť aj o jednotlivé prípady. To, ako sa žena rozhodne zareagovať, závisí od konkrétnej situácie, vzťahu medzi danými osobami aj od prostredia.

„V zásade platí, že je dôležité, aby dala žena najavo, že je pre ňu dané správanie neželané, či už verbálne alebo neverbálne,“ radí Ľubica Rozborová. Je však hlavne na mužoch, aby zvažovali to, ako sa k ženám budú správať.

Vo veľkej väčšine prípadov sa obťažované ženy oprávnene boja ozvať, najmä ak je ohrozené ich bezpečie, alebo ak ide o sexuálne obťažovanie zo strany šéfa na pracovisku.

„Môže mať obavy zo straty práce alebo eskalácie obťažovania. Riešením v týchto situáciách je napríklad to, že svedkovia obťažovania nebudú v konkrétnej situácii ľahostajní a dajú najavo, že takéto správanie považujú za neprijateľné. Namieste je aj zváženie riešenia situácie s využitím prostriedkov právnej ochrany,“ odporúča Rozborová.

V každom prípade je užitočné, ak vie obťažovaná žena svoje tvrdenia doložiť. „Už len to, že sa zverí kolegyniam alebo priateľkám, ktoré to môžu neskôr dosvedčiť, môže v prípade sporu pomôcť,“ hovorí Oľga Pietruchová.

V prípade sexuálneho obťažovania na pracovisku možno ako dôkaz použiť aj svedectvá o tom, ako sa správanie šéfa zmenilo, keď sa žena začala brániť a on ju začal znevýhodňovať napríklad v odmeňovaní či kariérnom postupe.

„Treba povedať aj to, že podľa antidiskriminačného zákona platí takzvané obrátené dôkazné bremeno, teda ak obeť vie dôveryhodne zdôvodniť, že k obťažovaniu došlo, je na páchateľovi, aby diskrimináciu vyvrátil,“ približuje Pietruchová.

Sexuálne obťažovanie v práci

Sexuálne obťažovanie je na Slovensku podľa antidiskriminačného zákona zakázané a je možné sa proti nemu brániť viacerými krokmi. Častým problémom je obťažovanie napríklad na pracovisku. Oľga Pietruchová radí v takom prípade vyhľadať zamestnaneckú alebo odborovú organizáciu, personálne oddelenie alebo nadriadené osoby s autoritou a právomocou zasiahnuť.

„Možno sa tiež obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré bezplatne poskytne právnu konzultáciu a v prípade potreby aj zastupovanie na súde. Podporu poskytujú aj mimovládne organizácie alebo náš odbor, na ktorý sa môžu obrátiť cez stránku gender.gov.sk,“ odporúča.

Právnička z Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, Barbora Burajová, tvrdí, že ak dotknutá osoba podá sťažnosť zamestnávateľovi, je povinný na ňu bezodkladne odpovedať a vykonať nápravu.

„Mnoho, najmä veľkých zamestnávateľov, má v súčasnosti interné predpisy, ako v týchto prípadoch postupovať a vnímajú sexuálne obťažovanie ako veľmi vážny problém. Pokiaľ nedôjde k náprave alebo touto formou diskriminuje sám zamestnávateľ, odporúčala by som obrátiť sa v tejto zložitej situácii na právnika,“ radí.

Právne možnosti pri sexuálnom obťažovaní

Prečítajte si tiež: Donaha alebo stačí spodná bielizeň? Hranica medzi vyšetrením a obťažovaním je veľmi tenká Čítajte 

Žena, ktorá má skúsenosť s prípadmi sexuálneho obťažovania, môže podniknúť niekoľko krokov. Voľba najvhodnejšieho prostriedku ochrany a nápravy závisí od toho, či sa chce domôcť upustenia od konania, finančnej náhrady alebo potrestania páchateľa. To v zásade znamená, že páchateľovi hrozia rôzne následky.

„Proti sexuálnemu obťažovaniu sa možno brániť antidiskriminačnou civilnou žalobou o upustenie od takéhoto konania a ak je to možné, o nápravu protiprávneho stavu alebo poskytnutie primeraného zadosťučinenia. V odôvodnených prípadoch, napríklad ak sa sexuálne obťažovanie deje verejne za účelom narušenia občianskych vzťahov, je možné podať oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku na polícii alebo okresnom úrade,“ vymenúva možnosti Barbora Burajová.

Dodáva, že protiprávne nie sú iba slovné prejavy, ale aj gestá ako cmukanie, popiskovanie či fyzický kontakt sexuálnej povahy. Zároveň ak akýkoľvek prejav so sexuálnym kontextom zasiahne do dôstojnosti človeka, alebo sa udeje s takýmto zámerom a súčasne vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské či urážlivé prostredie, ide o protiprávne konanie.

Do úvahy v niektorých prípadoch pripadá aj takzvaný stalking, teda prenasledovanie. „To môže byť realizované prostredníctvom správania, ktoré má znaky sexuálneho obťažovania a vtedy je potrebné zvážiť podanie trestného oznámenia, nakoľko prenasledovanie je trestným činom,“ objasňuje Burajová.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bojuje proti sexuálnemu násiliu: Už neplatí, že čo sa deje za dverami, to sa nás netýka Čítajte 

Legislatíva na Slovensku – nedostatočná?

Sexuálne obťažovanie ako forma diskriminácie je jednou z podôb sexualizovaného násilia. Pojem "sexualizované" sa v tomto prípade spája so skutočnosťou, že sa sexualita stáva len nástrojom na zneužívanie moci.

Z hľadiska platnej právnej úpravy sa však rozlišuje sexuálne obťažovanie a sexuálne násilie, ktoré sa chápe nielen ako narušenie dôstojnosti, ale aj telesnej integrity a zdravia. Platí, že Trestný zákon pre uznanie viny vyžaduje aj preukázanie, že k znásilneniu či sexuálnemu násiliu došlo použitím násilia, jeho hrozbou alebo zneužitím bezbrannosti obete.

Barbora Burajová tvrdí, že v súčasnosti čoraz viac krajín už upustilo od takéhoto znaku. „Nahradili ho tým, že o znásilnenie alebo sexuálne násilie ide, ak na aktivitu sexuálnej povahy nebol daný súhlas. V praxi ide o významný rozdiel, ktorý má vplyv na obeť, keďže pozornosť je venovaná konaniu páchateľa a nie skutočnosti, čo robila obeť na svoju obranu. Zodpovednosť za konanie je jednoznačne na páchateľovi,“ vysvetľuje.

Na Slovensku by sme podľa nej mali zvážiť legislatívne zmeny v prípadoch znásilnenia a sexuálneho násilia, ktoré by upriamili viac pozornosti na motiváciu a konanie násilníka. „Je dôležité pracovať na zmene vnímania sexualizovaného násilia. Pri sexuálnych vtipoch, dotieravých pohľadoch, obťažujúcich poznámkach a telefonátoch, nežiaducich sexuálnych ponukách či dotykoch až po sexuálny styk či účasť na sexuálnych aktivitách bez súhlasu ide v prvom rade o zneužitie moci a získanie prevahy,“ uzatvára.