Stará sa o týrané kone: Človek vie byť v týraní dosť kreatívny

Ako jedna z mála na Slovensku sa aktívne venujete problematike týraných koní. Aká bola cesta k tejto práci?

Je to skôr poslanie ako práca. Moja cesta k nemu začala naplno vtedy, keď som si uvedomila, že na Slovensku existuje veľmi veľa týraných koní a minimum pomoci. Málokto si totiž uvedomuje, čo všetko možno považovať za týranie koní. A foriem týrania je naozaj veľa. K môjmu rozhodnutiu aktívne pomáhať týraným, zanedbaným a zneužívaným koňom, prispelo naše prvé, konkrétne riešenie valacha, ktorého sme vykúpili v hroznom stave a zabezpečili mu lepší život.

Krátko na to, potrebovala pomoc vážne týraná kobylka v mojom blízkom okolí. Pri nej som si naplno uvedomila, že tomuto vážnemu problému sa u nás venuje len hŕstka nadšencov, čo naozaj pre to množstvo nešťastných koní nestačí. Títo obetaví ľudia do záchrany koní vkladajú svoju dušu, financie a nadšenie. Práca v oblasti týraných koní si vyžaduje celého človeka a potrebné zázemie.

Ľudia si zvyčajne myslia, že týrané sú len psy a mačky...Prečo?

Áno, predstava o týraní je zvyčajne spojená so spoločenskými zvieratami. Zanedbané, choré, fyzicky a psychicky zranené psy a mačky sú na ulici bežne viditeľné, ľudia ich môžu reálne stretnúť. No kone a hospodárske zvieratá nie. Sú totiž uzavreté v súkromných dvoroch, jazdeckých areáloch, na farmách, rančoch, kam väčšina bežných ľudí nechodí.

Ako teda reálne vyzerá týraný kôň?

Kone sú týrané rôznymi spôsobmi. Hladom, smädom, absolútnym zanedbaním veterinárnej starostlivosti, nadmernou, či neprimeranou prácou, hrubým zaobchádzaním a permanentnou reprodukciou. Človek vie byť v týraní koní dosť kreatívny.

Klasickým príkladom aj pre laika je už na prvý pohľad kôň vychudnutý na kosť a kožu, s ranami na tele, alebo surovo zbitý pred očami verejnosti. No kone tiež nesmierne trpia zavreté väčšinu svojho života v boxe, či malej tmavej a zatuchnutej stajni. Trpia, ak sú počas horúcich letných dní nadmerne využívané v jazdeckých školách, či na agroturistických rančoch.

(zdroj: Jana Liška)

Sú teda aj športové kone týrané?

Samostatnú kategóriu vážneho týrania predstavuje športové využitie koní, kde napríklad v dostihoch pretekajú mladučké kone, ktoré nie sú ani zďaleka na takú záťaž fyzicky a psychicky pripravené. Množstvo rekreačných koní zažíva svoje peklo na zemi.

Veľa bolesti si kone užijú rovnako v rukách ignorantských profi jazdcov, ako u neskúsených jazdcov, ktorí nevhodne používajú rôzne pomôcky ako bič, ostrohy, ostré zubadlá či pomocné remienky. Tieto formy týrania už bežný laik nevidí.

Aký je postup v prípade, ak je niekde týraný kôň?

V prvom rade, vždy je potrebné si dôkladne overiť, či naozaj ide o týranie koňa. Ak áno, sú k tomu potrebné dôkazy ako fotografie, videá a očité svedectvo. Každý človek, ktorému nie je stav koňa ľahostajný, má možnosť podať podnet v podobe popisu situácie, fotografií, či videa. Výhodou je, ak má k dispozícii meno a adresu majiteľa.

Podnet podá na príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, alebo jej nadriadenému orgánu, ktorým je Štátna veterinárna a potravinová správa. Povinnosťou veterinárnych inšpektorov je podnet preveriť a najneskôr do 30 dní nahlasovateľovi podnetu odpovedať. Takto postupujem aj ja. Nie som oficiálnym orgánom s právomocou, ktorý môže jednoducho prísť a odobrať, hoci aj dokázateľne, týraného koňa majiteľovi.

Neprichádzate s bezohľadnými majiteľmi často do istej konfrontácie?

Vždy k nej príde. Snažím sa jednať rázne, ale korektne a slušne. Vyžaduje to veľakrát doslova herecký talent a vysokú mieru diplomacie. Dostať sa k týranému koňovi legálne znamená, že je majiteľ ochotný vás na svoj pozemok pustiť a komunikovať s vami. Nie je to vôbec jednoduché.

Vždy sa snažím zistiť a pochopiť situáciu, čo spôsobilo, že je kôň v žalostnom stave. Podľa toho jednám. Buď to ide po dobrom, teda majiteľ uzná, že nie je schopný sa o koňa postarať, alebo mu je už nanič, tak ho daruje či predá, alebo to riešim oficiálne. Veľa ťažkých prípadov sa ťahá aj roky.

(zdroj: Jana Liška)

Ako sa kone dostanú do takéhoto žalostného stavu? Hrá tam veľkú rolu nevzdelanosť, či nevedomosť?

Žiaľ, u nás môže vlastniť koňa, kto len chce. Bez vedomostí, bez vzdelania a praxe. Kvôli tomu sa kone dostávajú do neskúsených rúk, kde trpia. Ak je však majiteľ ochotný počúvať, nechá si poradiť, dá sa s ním pracovať a zlepšiť tak podmienky pre kone a zaobchádzanie s nimi. Často ide o triviálne veci. Kone žijú v katastrofálnych podmienkach, ktoré sa dajú upratať, je možné tam odstrániť nebezpečné predmety, zabezpečiť výbehy, aby nemohli ujsť a spôsobiť si vážne zranenia.

Aké zdravotné problémy môžu kone mať?

Stáva sa, že je kôň, aj napriek pravidelnému kŕmeniu vážne podvyživený a príčinou sú napríklad neošetrené zuby. Majiteľ totiž netušil, že aj kone majú svojho zubára a je potrebné im aspoň raz ročne nechať skontrolovať a upraviť zuby.

Rovnaké je to s príliš prerastenými kopytami, pretože majiteľ nevie, že korektúra kopýt sa robí pravidelne, prevažne každých 6 - 8 týždňov. To sú však naozaj tie lepšie prípady, kedy sa koňom dá pomôcť na mieste, kde žijú, kde majú svojich konských kamarátov a teda aj svoje sociálne väzby.

Raz som riešila prípad koňa, ktorý na prvý pohľad vyzeral dobre, ale stál celé mesiace zavretý v príliš malom, uzatvorenom priestore, vo vlastných výkaloch, bol nútený žrať plesnivé seno a pšeničný šrot, teda krmivo absolútne nevhodné pre koňa. Keď sa ocitol na čerstvom vzduchu, v obrovskom výbehu, plnom trávy doslova ožil a oči mu svietili ako dva uhlíky. Ale hnilobu v kopytách som liečila veľmi dlho.

S akými prípadmi ste sa ešte vo svojej praxi stretli?