Odchádzať z domu je hraničná situácia

Je to tak. Bez akejkoľvek snahy ľutovať seba či iné matky môžem skonštatovať, že materstvo je stresujúce. Pre mnoho žien je stres už len samotné otehotnenie a pôrod. Pre ďalšie dojčenie, detské choroby, prebdené noci a všetky tie obdobia. Obdobie zubov. Obdobie vzdoru. Obdobie otázok. Obdobie dinosaurov. Obdobie hadov a pavúkov a Elsy z Frozen. Poznám „kolegyne“ matky, ktoré boli na nervy z toho, že prišli o príjem, o postavu alebo o postavenie.

Priznávam, na väčšinu som sa dívala z vrchu. Zdalo sa mi, že životný stres spojený s rodičovstvom ma celkom obíde. Dieťa som vynosila aj porodila ľahko, rýchlo sme sa zohrali a dva roky som prežila v pokojnej a kreatívnej harmónií. Synovi sa darilo výborne, rástol, múdrel, silnel. Ja som prečítala všetky hrubé romány, ktoré som dlho odkladala a na bruchu mala tehličky. A potom sa to stalo.

Musela som začať veci stíhať načas. Autobus, príchod do práce, prácu, odchod z práce a hlavne škôlku. Áno, logistika je moje osobné materské peklo. Výzva, ktorá zostáva stále nepokorená. Nestalo sa raz, že syn zostal v škôlke hanebne ako posledný. Sedel oblečený a s pobalenými vecami vedľa učiteľky a tváril sa otrávene. Hrozne otrávene. Asi viac ako učiteľka.

Mala som akú-takú nádej, že sa situácia čoskoro zlepší, že si zvyknem na presuny. V skutočnosti som ale stále v miernom sklze, nech robím, čo robím. Najhoršie sú odchody z domu. Ráno sa rozbieha príjemne, všetko mám vopred nachystané. Čisté oblečenie je na stoličke, raňajky na stole a zbierka plastových pavúkov a hadov prerátaná, vzorne zoradená a pripravená zničiť svet.