O pár dní vás čaká už známe módne podujatie Fashion LIVE! a organizujete jeho piaty ročník. Ako vyzerajú prípravy dnes v porovnaní s minulými rokmi?
Túto akciu pripravujeme celý rok. Pre mňa sa zmenilo to, že dnes už viem, v akom čase mám riešiť určitú časť príprav. Tým pádom je pre mňa organizácia každým rokom jednoduchšia a dokážem delegovať úlohy efektívnejšie a hladšie. No náročnosť je z hľadiska objemu práce stále veľká. Neoklamete to. Takéto podujatie naozaj vyžaduje celoročné prípravy.
Čo pripravujete pre návštevníkov tento rok?
K štandardným trom dňom podujatia sme pridali aj úvodný deň. Bude to otvárací večer, kde odprezentujeme tvorbu Jakuba Polanku, ktorý je jedným z top slovenských a českých dizajnérov. Od stredy začína trojdňový maratón a prehliadky budú prebiehať od 16. do 22. hodiny. Diváci tam uvidia slovenských aj zahraničných dizajnérov.
Každý rok sa snažíme pozývať najzaujímavejšie mená zo Slovenska aj iných štátov. Tento rok budeme mať dizajnérov z Čiech, Nemecka, Poľska aj výbornú dizajnérku z Ukrajiny. Oblečenie je možné si na akcii aj zakúpiť v dizajnérskych showroomoch od doplnkov až po celé outfity. Z tých dizajnérov, ktorých tento rok návštevníci uvidia aj na móle, tam budú tento rok napriklad Bartinki a NOSENE.
Ako vlastne toto podujatie vzniklo?
Moment jeho vzniku bol veľmi špecifický, až punkový. V Bratislave malo prebiehať podujatie Bratislava Fashion Weekend, no agentúra, ktorá ho organizovala, ho zrušila asi štyri týždne pred konaním. Vtedy vznikla iniciatíva zo strany dizajnérov, ktorí s tým rátali a mali pripravené kolekcie, aby vzniklo podujatie, slovenská platforma, ktorá im dá možnosť prezentovať sa.
Tým, že prípravy prebiehali v extrémne krátkom čase, atmosféra bola skvelá, no o to ťažšie prebiehala transformácia na súčasný Fashion LIVE!, pretože nešlo o projekt, ktorý sme si vymysleli a chceli realizovať s určitou víziou. Až po jeho konaní sme z neho začali postupne vytvárať to, čo uvidíte aj tento rok. Na druhej strane, keby sa to všetko neudialo, neviem, či by projekt vôbec vznikol.
V prvom ročníku sme mali veľkú výhodu, že sme prebrali organizáciu podujatia, ktoré malo za sebou veľmi dobré výstupy v médiách, aj divácku odozvu a množstvo dizajnérskych mien. V súčasnosti je veľmi ťažké sa do niečoho podobného pustiť. Komplikované je najmä finančné zabezpečenie projektu. Keď potenciálnym partnerom a investorom prezentujete úplne nový projekt na papieri, je to oveľa ťažšie, ako keď už máte niečo reálne za sebou.
A ako ste sa v tom celom ocitli vy?
Veľmi dobre som dizajnérov poznala a oslovili ma, či by som im akciu pomohla zastrešiť produkčne. Už pred Fashion LIVE! som spolupracovala s Borisom Hanečkom, ale napríklad aj moja mama mala odevnú firmu, takže som vždy bola prepojená s módou. Nie tak z kreatívnej strany ako skôr z realizačnej. Móda ma vždy zaujímala a veľa som o jej vzniku vedela, ale nebol to môj životný zámer. No napriek tomu si myslím, že som sa v tejto oblasti ocitla správne.

Nechceli ste pokračovať v šľapajach svojej mamy?
Paradoxne, v jednom momente ona sama vedela, že na slovenský trh prichádzajú komerčné odevné reťazce, ktoré oblečenie vyrábajú vo veľkom, a preto sa musí rozhodnúť, či to rozbehne podobným spôsobom alebo tieto aktivity ukončí.
Bola som v tom období na vysokej škole a ona pravdepodobne videla, že by to bola pre mňa skôr záťaž. Keby sa to udialo o niekoľko rokov neskôr, vedela by som jej v mnohých veciach pomôcť. Napríklad s komunikáciou alebo prispôsobením sa súčasnému trhu a jeho parametrom. Ona mi však chcela nechať priestor na výber vlastnej cesty.
No potom ste spolu otvorili čokoládovňu...
Moja mama bola vždy veľmi kreatívna a potom, čo zavrela odevnú firmu, chcela robiť niečo v menšom rozsahu, no stále tvorivé. Rozhodla sa v Ružomberku pre vlastnú výrobu čokolády a ja som jej pomáhala pri nastavovaní projektu a jeho spúšťaní.
Ktorý z ročníkov bol pre vás doposiaľ ten najpamätnejší?
Každý rok mal svoje plusy a mínusy. Vždy sa nájde niečo, kde si poviem, že toto vypálilo perfektne a za týmto sa radšej ani neobzerajme (smiech). Ale mám pocit, že minulý rok bol zatiaľ najúspešnejší a to, čo sme si povedali, sa aj udialo a všetko skvele fungovalo, keď sa na priebeh pozerám z môjho organizátorského hľadiska.
Viem, aké to má muchy a postupne sa ich snažíme s celým tímom vychytávať a práve minulý rok sme sa priblížili k mojej idealistickej predstave. No myslím, že keď človek podujatie organizuje, vždy má pocit, že je čo zlepšovať a bolo by na škodu, keby ste sa uspokojili s dosiahnutým stavom a nechceli nič viac.