Keď je pekne, idú do lesa. Keď fúka vietor, idú do lesa. Keď popŕcha, idú do lesa. Keď sneží, prší, leje, mrzne, idú do lesa. Pre väčšinu rodičov, ktorých deti sa pri zväčšenej oblačnosti nedostanú spoza múrov škôlky, je to nepredstaviteľné.
Existujú však miesta, kde deti trávia vonku väčšinu dňa. Za každého počasia. Lesné škôlky sú za našimi hranicami bežnou súčasťou predškolského vzdelávania, u nás bojujú o existenciu.
Neexistuje zlé počasie, existuje len zlé oblečenie
V minulosti trávili deti vonku všetok voľný čas. S rodičmi pri práci, alebo s rovesníkmi pri hre. Les a lúka boli bežnou súčasťou života a dávali dieťaťu väčšinu podnetov potrebných na hru aj učenie. To sa v devätnástom a najmä v dvadsiatom storočí výrazne zmenilo.
Dokonalá jemná motorika a písanie? Nechajte deti liezť po stromoch Čítajte Väčšina súčasných detí, predovšetkým tých, ktoré vyrastajú v mestách, sa do prírody dostane len počas víkendov. Aj to len v lepšom prípade. Lesné škôlky majú ambíciu tento pomer otočiť.
Za zakladateľku lesných škôlok môžeme považovať Dánku Ellu Flautauovú. Tá už v roku 1950 okrem svojich detí opatrovala aj deti zo susedstva a maximum času trávili vonku. Ich rodičia vyvinuli iniciatívu na to, aby jej opatrovanie bolo prijaté ako oficiálna škôlka. Bola to práve prvá lesná škôlka, ktorá zadefinovala základné pravidlo pobytu detí v prírode: Neexistuje zlé počasie, existuje len zlé oblečenie.
V Nemecku vyše tisíc, v Čechách vyše sto, na Slovensku dvadsať
Zo severských krajín sa myšlienka na podobný typ predškolského vzdelávania dostala do celej Európy. Dnes je ich najviac v Nemecku. Prvé lesné škôlky sa tam začali objavovať už koncom šesťdesiatych rokov, no až v roku 1993 boli uznané ako oficiálna forma starostlivosti o deti.
To umožnilo čerpať štátne dotácie a rodičom detí výrazne znížilo náklady na školné. V súčasnosti počet lesných škôlok v Nemecku presahuje tisícku.
Situácia sa obracia aj v Čechách, kde už existuje legislatíva pre lesný typ materskej školy. Na Slovensku sú lesné kluby ešte stále v plienkach. Vznikajú len z iniciatívy rodičov, najčastejšie ako občianske združenia.
„Legislatíva pre detské lesné kluby a lesné škôlky na Slovensku z môjho pohľadu vlastne neexistuje. Existuje legislatíva, ktorá upravuje štátne a súkromné škôlky štandardného typu s rôznou výukou, ale o type lesnej materskej školy sa otvorene a verejne na Slovensku nehovorí.“ Vysvetľuje situáciu Eva Šeböková z lesného klubu Gaštanko. Lesné kluby, ktorých je na Slovensku len okolo dvadsať, tak stále bojujú o svoje miesto.
Bežný deň v lese
Denný plán sa pritom od bežných škôlok až tak nelíši. Pravidlá a rituály, ako rozcvička, ranný kruh, jedlo aj popoludňajší odpočinok sú samozrejmosťou. Nezanedbáva sa ani nácvik bežných zručností ako samoobslužná činnosť, obliekanie či stolovanie. Oproti bežným škôlkam je tu však jeden zásadný rozdiel.
Všetky vzdelávacie a hrové aktivity sa dejú v prírode. Lesné škôlky vychádzajú z filozofie, že príroda je tým najlepším a najpodnetnejším prostredím, ktoré môže dieťa inšpirovať a učiť.
Deti vo všeobecnosti nepotrebujú animátorov, ktorí im ukazujú ako sa hrať, iba sprievodcov prírodou a niekoho, kto sa postará o ich bezpečnosť.
(zdroj: Pexels.com)Hra v prírode je tým najlepším simulantom fantázie a pohyb vonku v najväčšej možnej miere rozvíja motoriku dieťaťa. Dokazujú to nielen štúdie ale aj osobné skúsenosti rodičov.
„Predtým, ako náš syn začal chodiť do lesnej škôlky, bol typické mestské dieťa, ktoré ide von len na prechádzaku alebo na ihrisko. Často nám hovoril, že sa mu nechce chodiť a pýtal sa na ruky. Po pár týždnoch začal po lese utekať, stal sa obratnejším, samostatnejším a naschvál začal vyhľadávať zložitejšie cestičky medzi stromami, aby mohol čo najviac skákať a uhýbať. Že ho bolia nožičky, už nikdy nespomínal“, hovorí mamička Martina, ktorá do lesnej škôlky umiestnila dve deti.
Báť sa netreba ani toho, že by deti nemali kde skloniť hlavu. Hoci trávia väčšinu času vonku, svoje pevné zázemie pochopiteľne mávajú. Často je ním mobilný dom, chata alebo menší domček, kde sa deti stretávajú, obedujú, oddychujú a majú odložené veci.
Nevýhodou je blato aj nulová legislatíva
Hoci majú lesné škôlky na prvý pohľad samé výhody pre zdravé deti aj deti so špeciálnymi potrebami, nedá sa prehliadnuť, že aj tieto zariadenia majú svoje limity. Už spomínaná neexistujúca legislatíva je prvoradým faktorom, od ktorého sa odvíja množstvo ďalších komplikácií vrátane finančných nárokov na školné.
Aj keď väčšina lesných klubov funguje v skromných podmienkach, rodičia majú aj špecifické výdavky na materiálnu výbavu dieťaťa. V lesnej škôlke si dieťa nevystačí s tepláčkami a tričkom, ako je to v bežných škôlkach. Na permanentný pohyb vonku je potrebné pripraviť sa kvalitným outdoorovým oblečením a obuvou, často v niekoľkých kusoch.
O nevýhodách hovorí Lenka Hrúzová z Lesného klubu Tramtária: „Moja skúsenosť ukazuje, že lesná škôlka nie je pre každého rodiča. A nejde len o množstvo blata, ktoré z dieťaťa denne „opadne“. Rodičov môže prekvapiť tiež zázemie, ktoré je často provizórna chatka, jurta či mobilný dom. Nie každému vyhovuje aj pedagogická koncepcia či komunitné nastavenie. Ak napríklad dieťa doma zažíva veľmi autoritatívnu výchovu, väčšia dávka slobody u nás a následná zmena správania v domácom prostredí, môže rodičom prekážať a rozhodnú sa pre inú škôlku.“
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
